Odborné články

Školstvo, veda a výskum

Počiatky školstva na území Slovenska siahajú až ku 9. storočiu, kedy v roku 863 prišli na naše územie slovanskí vierozvestci Konštantín a Metod. Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu hlaholiku, ktorá sa stala základom pre šírenie vzdelania na území Veľkej Moravy. Obaja títo bratia založili aj prvé školy, čím položili základy pre budúce školstvo na našom území. To sa postupne menilo a formovalo podľa aktuálnych socio-kultúrnych zmien, až sa nakoniec sformovalo do podoby, ako ho poznáme dnes.

V Slovenskej republike tvoria školský systém tri základné stupne škôl: primárny, sekundárny a terciárny. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí upravujú vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Momentálne je školstvo na Slovensku rozdelené do troch stupňov, ktoré sú určené podľa veku dieťaťa, respektíve študenta. Predprípravné vzdelávanie tvoria materské školy, ktoré navštevujú deti ešte v predškolskom veku od 3 do 6 rokov a slúžia skôr ako príprava na nástup do základnej školy, ktorá je prvým stupňom vzdelávania na Slovensku. V materských školách je podľa posledných meraní zapísaných 157 956 detí. Základné školy navštevujú žiaci vo veku od 6 do 15 rokov, v ojedinelých prípadoch iba do 10 rokov, ak ďalej pokračujú na osemročných gymnáziách. Základná škola má dva stupne. Prvý stupeň trvá 4 roky (1. – 4. ročník), od piateho do deviateho ročníka sa žiaci vzdelávajú na druhom stupni. Druhý stupeň trvá 5 rokov (5. – 9. ročník). Základné školy nájdete rovnomerne rozmiestnené po celom území Slovenska. Ako materské, tak aj základné školy sa však momentálne potýkajú s nedostatkom žiakov, ktorý je spôsobený nízkou pôrodnosťou na Slovensku, ale aj vplyvom iných faktorov. Podľa posledných štatistických údajov študuje momentálne na základných školách 419 630 žiakov, z toho 397 369 na štátnych základných školách, 6 052 žiakov na súkromných školách a 23 997 žiakov na školách cirkevných.

Po základnej škole si študenti vyberajú niektorú zo stredných škôl. Vybrať si tak môžu buď strednú odbornú školu, strednú školu so zameraním, alebo gymnázium. Na stredných odborných školách sa študenti môžu vyučiť za niektorý z učňovských odborov, ako napríklad murár, rezbár, či iné, ale vyučiť sa môžu aj v oblasti služieb, ako pekár, čašník, či kaderník. Štúdium na stredných odborných školách trvá rôzne dlho, no pohybuje sa od dvoch do štyroch rokov. Stredné odborné školy navštevuje približne 146 737 žiakov na celom Slovensku. Stredné školy sa taktiež môžu špecializovať na konkrétnu oblasť. Preto u nás existujú stredné školy športové, elektrotechnické, pedagogické a mnohé ďalšie. Gymnáziá poskytujú študentom všeobecné vzdelanie a zväčša slúžia ako príprava na vysokoškolské štúdium. Štúdium na stredných školách a gymnáziách trvá štyri alebo päť rokov. V prípade osemročného gymnázia trvá štúdium osem rokov (no zároveň trvá kratšie štúdium na základnej škole). V súčasnosti študuje na osemročných gymnáziách približne 21 658 žiakov a na štvorročnom gymnáziu (v dennej a externej forme) študuje 74 384 študentov.

Vzdelávací systém na Slovensku poskytuje vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého a tretieho stupňa. Vzdelanie prvého stupňa (Bc. – bakalárske) trvá 3 roky a je ukončené vykonaním štátnej skúšky a obhajobou bakalárskej práce. Po absolvovaní trojročného štúdia má študent možnosť pokračovať v štúdiu na magisterskom alebo inžinierskom stupni, ktoré trvá 2 roky. Študent po vykonaní štátnej skúšky a obhajobe diplomovej práce získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Na niektorých univerzitách existujú fakulty s dĺžkou štúdia 6 rokov (napríklad lekárske fakulty, kde sa úspešné absolvovanie štúdia končí udelením titulu MUDr.). Na slávnostnej promócií po ukončení štúdia je absolventovi na väčšine fakúlt udelený titul magister (Mgr.) alebo inžinier (Ing.), podľa toho, aký odbor študoval. Tretí stupeň univerzitného štúdia na Slovensku je doktorandské štúdium. Absolvuje ho už oveľa menej študentov a absolventovi sa po úspešnom ukončení udeľuje  vedecký titul PhD. Počet vysokoškolských študentov sa podľa posledných štatistických meraní blížil ku číslu 160 tisíc.

 

Na Slovensku rozdeľujeme vysoké školy do štyroch skupín. Poznáme verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy. Verejné vysoké školy sú prístupné pre každého študenta a nie sú spoplatnené. Medzi najlepšie vysoké školy nie len u nás, ale aj v Európe, patrí Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická Univerzita v Košiciach a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Najlepšie hodnotené odbory na Slovensku, čo sa týka výučby na vysokej škole a uplatnenia po skončení štúdia sú odbory technického a ekonomického zamerania.

 

Štúdium na Slovensku pre cudzincov

Deti zahraničných cudzincov s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky, žiadateľov o azyl a Slovákov žijúcich v zahraničí, majú rovnaké podmienky na štúdium ako občania Slovenskej republiky. To znamená, že na štátnych (nie súkromných a cirkevných) školách môžu študovať bezplatne a bezplatne sa im požičiava aj základná učebná literatúra. Na odstránenie jazykových bariér na základných školách a stredných školách sa pre deti cudzincov organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. Na Slovensku je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku.

Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom, okrem iného, aj práva týkajúce sa vzdelávania. Podľa článku 33 Ústavy nesmie byť nikomu na ujmu príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Táto zásada sa odzrkadľuje aj v právnych predpisoch upravujúcich vzdelávanie a platí aj pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu. V nadväznosti na článok 34 sa občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.

Veda a výskum na Slovensku

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied (SAV). SAV na svojich pracoviskách rozvíja vedecko-výskumnú činnosť a združuje najvýznamnejších vedeckých pracovníkov.

Organizácie Slovenskej akadémie vied riešia rôzne druhy vedeckých a iných projektov cez slovenské grantové agentúry, európske programy a iné formy spolupráce. SAV združuje niekoľko medzinárodne uznávaných pracovísk, ako ekonomický ústav, ústav experimentálnej fyziky, či ústav svetovej literatúry. Spolupracuje na 48 medzinárodných projektoch a 54 národných. SAV predstavuje obrovský potenciál ekonomického, technologického, sociálneho a bezpečnostného rozvoja Slovenska. V záujme toho akadémia realizuje spoluprácu s neakademickými subjektmi vo verejnej i súkromnej sfére a poskytuje im vedecké informácie na riešenie problémov a úloh rozvoja.

Slovenská akadémia vied v mnohých smeroch spolupracuje aj s univerzitným vedeckým výskumom a podieľa sa na ňom, čím výrazným spôsobom dopomáha aj k zlepšeniu vedeckej činnosti na vysokých školách. Jej podiel je rovnako nezastupiteľný vo výučbe študentov na vysokých školách, najmä vedeckej príprave doktorandov a expertov mnohých kľúčových či vysokošpecializovaných odborov, aké na univerzitách nemajú zastúpenie.

Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ realizuje v obmedzenej miere. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou, majú najmä technické odbory. Tento fakt zvýrazňuje aj počet vedeckých článkov prezentovaných v špičkových publikáciách, kde je na tom Slovensko najlepšie v odbore inžinierstva a technológií.

Od roku 2002 vzrástol podiel výdavkov z HDP odvádzaný na výskum a vedu z 0,56% na 1,18% v roku 2015. V roku 2016 výdavky na výskum a vývoj dosiahli sumu 927,3 miliónov €, z toho 629,3 miliónov € bolo financovaných z verejných prostriedkov a 298 miliónov € z prostriedkov súkromných. V sektore výskumu a vývoja pracuje 28 752 zamestnancov, kam sa radia výskumníci, technici a ekvivalentný personál a pomocný personál.