Ekonomika

Vývoj slovenskej ekonomiky vo výraznej miere ovplyvnila transformácia z centrálne riadenej ekonomiky na hospodárstvo voľného trhu. Budovanie systému otvorenej ekonomiky a zvyšovanie exportu uľahčil aj vstup Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004, ktorý zabezpečil zvýšenie medzinárodnej kooperácie, konkurencieschopnosti Slovenska na medzinárodných trhoch a zvýšil množstvo zahraničných investícií, prevažne v sektoroch priemyselnej výroby, služieb a stavebníctva. Slovensko je otvorenou, proexportnou ekonomikou s úzkym prepojením hlavne na nemecký trh. Exportný charakter ekonomiky však spôsobil, že hospodárska kríza v roku 2008 zasiahla Slovensko viac ako iné krajiny. Rast ekonomiky sa spomalil, dopyt obchodných partnerov po priemyselných produktoch i pracovných silách klesol a značne sa sťažila dostupnosť úverov pre podnikateľské subjekty. Ťažký dopad krízy na slovenskú ekonomiku sčasti zmenšilo prijatie eura 1. januára 2009, ktoré otvorilo trh ďalším investorom, zabezpečilo lacnejší kapitál pre fiškálne potreby vlády a prinieslo menovú stabilitu. Od prvej polovice roka 2010 slovenský export kontinuálne rástol a v ďalších rokoch dosiahol svoju predkrízovú úroveň.

Vďaka množstvu zahraničných investícií a vysokému exportu patrí slovenská ekonomika v súčasnosti medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy. Na základe HDP na obyvateľa a kúpnej sily obyvateľstva je Slovensko po Slovinsku a Česku treťou najsilnejšou ekonomikou bývalých socialistických štátov. Rast HDP priemerne dosahuje 3,0% ročne.

V najbližších rokoch je očakávaný ďalší nárast investícií do automobilového priemyslu (príchod automobilky Jaguar Land Rover) a energetiky, a teda aj zvyšovanie množstva pracovných miest a pokles nezamestnanosti, ktorá už v súčasnosti dosahuje historické minimá (9,5%). Priemerná mesačná mzda v roku 2016 dosiahla v hospodárstve SR 889 Eur. Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v IT sektore (1 672 Eur) a  finančníctve a poisťovníctve (1 563 Eur).

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárska výroba sa v súčasnosti dostáva do úzadia –  množstvo zamestnancov v tomto sektore predstavuje zhruba 3%.

Rastlinná výroba tvorí zhruba 40% poľnohospodárskej produkcie Slovenska. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 2 389 616  ha, pričom 59,1 %  je orná pôda a 35,9 % sú  trvalo trávnaté porasty. Podľa kvality pôdy a poveternostných podmienok sa na Slovensku vymedzuje 5 základných výrobných oblastí – kukuričná (cca 37% rozlohy SR), ktorá zahŕňa územie s predpokladom na pestovanie kukurice, zrna, cukrovej repy, teplomilnej zeleniny a ovocia či vínnej révy. Táto oblasť pokrýva územia úrodných nížin na juhu a juhovýchode Slovenska (Podunajská, Východoslovenská nížina). Ďalšou je repárska oblasť (13% rozlohy SR), ktorá zahŕňa územia do 350 m.n.m. a jej typickou plodinou je cukrová repa. Túto oblasť reprezentuje Podunajská nížina. Zemiakárska oblasť (15% rozlohy SR) je typická pre vyššie a chladné polohy do 600 m.n.m, napríklad v Hornádskej a Popradskej kotline. Zemiakovo-ovsená oblasť, teda celá Záhorská nížina a okrajové časti Východoslovenskej nížiny,  zaberá 9,5% rozlohy SR a je vhodná predovšetkým na pestovanie zeleniny. Horská oblasť (24,6% rozlohy SR), teda územie Kysúc, Oravy, Horehronia či Slovenského Rudohoria,  má najslabšie klimatické i pôdne predpoklady pre rastlinnú výrobu a je nahrádzaná živočíšnou výrobou.

Charakteristickou súčasťou slovenského hospodárstva je vinohradnícka produkcia sústredená v šiestich vinohradníckych oblastiach, ktoré spoločne zaberajú zhruba 12 000 ha pôdy. Plošne najrozsiahlejšia je Malokarpatská oblasť na západe, najteplejšia je Južnoslovenská, najrozmanitejšia Nitrianska a šesticu dopĺňajú Stredoslovenská, Východoslovenská a najslávnejšia Tokajská oblasť na juhovýchode krajiny. Celková ročná vína je zhruba 400 000 hl vína a ročná spotreba na jedného obyvateľa Slovenska približne 12,5 l.

Živočíšna výroba predstavuje zhruba 60% poľnohospodárskej produkcie. Chov dobytka je koncentrovaný v okrajových, prihraničných územiach stredného a severného Slovenska – na Podunajskej nížine, v Košickej kotline, na Liptove a na Orave. Chov ošípaných sa sústreďuje do oblastí s vyššou produkciou kukurice, teda do oblastí Východoslovenskej nížiny, Košickej kotliny a Juhoslovenskej kotliny. Chov oviec je menej náročný na úrodnosť pôdy, preto sa vyskytuje aj  v oblastiach Zvolenskej kotliny, Krupinskej planiny, Gemera, Horehronia, Liptova či Oravy. V súčasnosti prechádza živočíšna výroba vážnou krízou. Sužuje ju nedostatočná podpora z verejných zdrojov a nepriaznivý vývoj cien, ktoré zaostávajú za úrovňou výrobných nákladov. Produkcia bravčového, hydinového mäsa, vajec a posledný rok už aj mlieka, je pre farmárov stratová, čoho dôsledkom je postupné znižovanie stavov hospodárskych zvierat.

Rozmach na Slovensku naopak zažíva ekologické poľnohospodárstvo, ktoré je v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcou zložkou agrosektora. Dôvodom rastu sú na jednej strane dotácie Európskej únie v oblasti biopotravín, ale aj zvýšený dopyt spotrebiteľov po kvalitných a zdravých potravinách. Za posledné dva roky niekoľkonásobne vzrástol počet ekofariem a ich výmera – v súčasnosti je ich vyše 220 na ploche viac než 94-tisíc ha.

Priemysel

Priemysel Slovenska v posledných 20 rokoch charakterizuje prechod od ťažkého, najmä zbrojárskeho a hutníckeho priemyslu k výrobe automobilov či spotrebnej elektroniky. Namiesto východných krajín začali firmy vyvážať najmä na trhy Európskej únie. Najvyťaženejšími oblasťami priemyslu sú automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, stavebný, farmaceutický či potravinársky priemysel.

Strojárenský priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského hospodárstva so silnou tradíciou. Zamestnáva vyše 30% obyvateľstva v produktívnom veku a realizuje 98% vývozu SR. Masívny rozmach priemyslu podporil najmä vznik priemyselných parkov – združení firiem s vlastnou infraštruktúrou. Dopravné strojárstvo je  najsilnejším odborom priemyselnej výroby, za ktorým nasleduje výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov a výroba kovov a kovových konštrukcií.

Rozmach automobilového priemyslu na Slovensku sa viaže ku skorým porevolučným časom, keď sa nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen rozhodla vybudovať závod na výrobu automobilov pri Bratislave. Slovensko sa príchodom ďalších dvoch automobiliek (PSA Peugeot Citroën (Trnava) a KIA Motors (Žilina) a vďaka prítomnosti globálnych dodávateľských podnikov (napríklad Valeo, Faurecia, Lear, Magneti Marelli, GetragFord) stalo v nasledujúcich rokoch jedným z vedúcich výrobcov automobilov v strednej a východnej Európe. Rok 2016 bol v automobilovom priemysle rekordným – v automobilových závodoch sa dohromady vyrobilo viac než 1 040 000 áut. Slovensko zároveň vedie svetový rebríček v počte vyrobených automobilov na tisíc obyvateľov. V roku 2016 to bolo 191 vozidiel na tisíc obyvateľov. Na Slovensko prichádza aj automobilka Jaguar Land Rover, ktorá od roku 2018 vytvorí v Nitrianskom kraji 6000 – 8000 nových pracovných miest.

Medzi významné aktivity rozvoja automobilového priemyslu môžeme považovať i prvé iniciatívy v rozvoji e-mobility na Slovensku. Budovanie elektrickej infraštruktúry pre elektrické automobily na Slovensku naštartovali spoločnosti Východoslovenská energetika, člen skupiny RWE, a Západoslovenská energetika, člen skupiny E.On.

Elektrotechnický priemysel od roku 2000 rástol najrýchlejšie spomedzi všetkých odvetví priemyselnej výroby a v slovenskom priemysle má svoje významné a nezastupiteľné miesto. Niekdajšie centrá elektrotechnickej výroby ako Nižná na Orave, Stropkov či Bratislava stratili svoje výsadné postavenie a boli nahradené priemyselnými parkmi s príspevkami zahraničných investorov a automatizovanou výrobou. Nové elektrotechnické centrá vznikli na západnom Slovensku – Galanta (Samsung Electronics Slovakia), Nitra (Foxconn Slovakia, SE Bordnetze), Trenčín (AU Optronics, VMA Slovakia), ale aj na východe Slovenska (Kechnec – Magneti Marelli Electronic Systems, IEE Sensing Slovakia; Michalovce – BSH Drives and Pumps, Yazaki Wiring Technologies Slovakia).

IKT sektor predstavuje dôležitý zdroj rastu HDP krajiny. Slovensko ponúka zahraničným investorom v sektore informačných a komunikačných služieb množstvo výhod  relatívne nízke mzdové náklady na kvalifikovanú pracovnú silu, vysokú úroveň ovládania cudzích jazykov či výbornú prístupnosť vysokoškolského vzdelania v odvetví IKT pre budúcich zamestnancov. Medzi najväčších zamestnávateľov v IT sektore na Slovensku patria T-Systems, IBM International Service Centre, AT&T Global Network Services, Accenture či ESET.

Farmaceutický priemysel na Slovensku reprezentujú napríklad spoločnosti ZENTIVA (Hlohovec), BIOVETA (Nitra), IMUNA (Šarišské Michaľany) či BIOTIKA (Slovenská Ľupča).

K najväčším zástupcom potravinárskeho priemyslu patria Kraft Foods Slovakia, Palma Tumys, Rajo (Bratislava), Nestlé (Prievidza), Tauris (Rimavská Sobota), či Slovenské cukrovary (Sereď).