Odborné články

Zmena investíciou do kultúry

V roku 2013 niesli Košice titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Titul, ktorý v sebe okrem vizibility a európskej spolupráce priniesol aj množstvo energie pre naštartovanie zmeny.

Keď sa v roku 2006 a 2007 formovali začiatky projektového tímu a mesto sa rozhodovalo, s akou ideou do kandidatúry vstúpi, v nezávislom kultúrnom centre IC Culture train pracovala skupina dobrovoľníkov, skupina mladých ľudí s entuziazmom. Táto skupina prezentovala zástupcom mesta projekt, ktorý bol komplexný a ambiciózny.

Projekt s názvom INTERFACE čerpal inšpiráciu z aktuálnych trendov a prístupov v západnej Európe, kde sa už niekoľko desaťročí realizovali projekty transformácie zastaralej a opustenej infraštruktúry, a to najmä industriálnej alebo vojenskej. Ako nástroj revitalizácie v mnohých prípadoch funguje sprístupnenie takýchto objektov kultúre, príp. iným formám občianskej tvorivosti či aktivizmu – v zmysle aktivizácie komunít v určitých, často znevýhodnených oblastiach mesta. Príkladmi takýchto prístupov sú Berlín, východný Londýn alebo oblasť Porúrie v Nemecku.

Pre Košice sa tento prístup stal hlavným motívom tak v koncipovaní investičných projektov, ako aj v ich programovom nastavení. Dvoma najdôležitejšími líniami projektu sa tak stali podpora kreatívneho priemyslu a komunitný rozvoj popri línii medzinárodnej spolupráce.

Projekt pre rok 2013 prišiel s víziou, ktorej súčasť tvoril aj kreatívny priemysel. „Vízia Košíc je víziou založenou na hlbšom pochopení súčasného kultúrneho prostredia, trendov, hodnôt a procesov v živote, tvorbe a umení. V globálnom svete sa poloha kultúry a umenia dá už len ťažko definovať súradnicovým systémom, ťažko sa hľadá ako bod na mape, pretože prestupuje celý priestor, jej zložky sa v ňom stretávajú, navzájom sa spájajú a ovplyvňujú v reálnom čase. Žijeme v dobe siete, v ktorej všetko so všetkým súvisí, a každý jej element je rovnako dôležitý. Košice našej projektovej vízie teda nemajú nereálnu ambíciu stať sa stredom diania, ale miestom, vďaka ktorému ľudia komunikujú navzájom, s kultúrou, s celou Európou. Košice sa chcú stať INTERFACEom, poskytujúcim občanovi – užívateľovi prístup k dôležitému softvéru – kultúre, aby jej prostredníctvom poznával svet i sám seba.“

Cieľom projektu bolo vytvoriť prostredie pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života. Vytvoriť priestor, v ktorom skupiny, témy, oblasti a jednotlivci nájdu nový spôsob komunikácie a spolupráce. Projekt obsahoval špecifické kroky a systémové opatrenia pre rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu. Na úrovni lokálnych politík riešil hlavne transformáciu systému podpory kultúry, grantovú podporu, podporu podnikania v oblasti kreatívnych odvetví, systém vzdelávania a rozvoj talentu a profesionálnych zručností.

Projekt si zvolill jasnú taktiku, čo sa týka realizovania investičných projektov. Každý z nich predstavoval rekonštrukciu alebo revitalizáciu už existujúcej infraštruktúry, ktorá sa zmenou funkcie stala prístupnou obyvateľom mesta. Kultúrny a umelecký program, komunitné aktivity a verejný priestor sa stali v meste dôležitou súčasťou kultúrnej ponuky. Košice získali niekoľko desiatok tisíc štvorcových metrov kvalitnej infraštruktúry, ktorá spĺňa tie najvyššie európske štandardy. Za všetky projekty je dôležité spomenúť najmä tieto:

Kasárne/Kulturpark

Areál kasárenských budov z konca 19. storočia je zasadený do historického parku významnej hodnoty. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti centra mesta. Rekonštrukciou budov vzniklo komplexné zázemie pre tvorbu, prezentáciu a podporu umenia a súčasnej kreatívnej, autentickej a experimentálnej kultúry a priestor pre tvorbu a podporu multižánrovej umeleckej produkcie.

Kunsthalle/Hala umenia

Budova starej krytej plavárne je považovaná za jednu z architektonicky najhodnotnejších budov, postavených na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. Po prasknutí bazénového telesa vplyvom statických porúch, spôsobených poklesom hladiny spodnej vody, bola začiatkom 80. rokov činnosť plavárne ukončená. Po rekonštrukcii vznikol moderný priestor pre medzinárodné výstavy vizuálneho umenia.

SPOTs/Výmenníky

Výmenníkové stanice v okrajových častiach mesta boli postavené v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Rozvojom a miniaturizáciou technológií mnohé stratili svoju pôvodnú funkciu. Sídliská pritom mali poddimenzovanú kultúrnu infraštruktúru. Rekonštrukciou ôsmich výmenníkov získali okrajové časti mesta nové priestory pre komunitný rozvoj a kultúru na lokálnej úrovni.

Ďalšie projekty ako rekonštrukcia Amfiteátra, Uličky premesiel či revitalizácia parkov priniesli mestu nový kvalitný verejný priestor.

Projekt EHMK však nebol energiou iba pre aktivity mesta. K vytvoreniu kultúrnej infraštruktúry prispeli aj partneri ako Košický samosprávny kraj či Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Dôležitou súčasťou celého procesu však boli nezávislé kultúrne organizácie a jednotlivci, ktorí reálne tvoria prostredie v meste a snažia sa svojou tvorbou a aktivitou prispievať k zlepšovaniu profilu mesta.

Počas prípravy projektu vzniklo alebo sa do nej zapojilo niekoľko dôležitých organizácií, ktoré v súčasnosti patria medzi profilových hráčov košickej kultúrnej scény a ich podujatia a aktivity sú obľúbené a vyhľadávané množstvom divákov. Za najdôležitejšie môžeme považovať organizácie ako Tabačka Kulturfabrik – najväčšie neštátne kultúrne centrum, DIG Gallery –galériu nových médií, projekt umeleckých rezidencií K.A.I.R, Street Art Communication – OMG otvorená mestská galéria, MAZAL TOV festival, Východné pobrežie, Cinefil – Kino Úsmev, Matrioshka festival, Divadlo Na Peróne, Chat – centrum arteterapie alebo profilový festival Biela Noc. Tieto organizácie, a tiež mnohé ďalšie, dlhodobo fungujú v meste a aj po roku 2013 aktívne napĺňajú to, čo projekt mestu priniesol a tým ho robia atraktívnejším a lepším miestom pre jeho obyvateľov a návštevníkov.

Podstatným faktom zostáva, že mesto využilo ponúknutú príležitosť a dokázalo použiť projekt pre svoj rast. Ten nastal najmä v medzinárodnom presahu a sieťovaní, ktoré so sebou EHMK prinieslo. Nezanedbateľným bol aj ekonomický a reputačný dopad projektu na mesto a región.

Z prieskumu, ktorý realizovala Technická univerzita v Košiciach vyplynulo, že košická kultúra omladla. Takmer tretinu návštevníkov podujatí EHMK tvorili študenti.

Program EHMK mal aj inkluzívny charakter. Na programe participovali aj nižšie príjmové skupiny – nezamestnaní a dôchodcovia. S projektom sa postupne stotožnili všetky vekové kategórie obyvateľov. Novým obľúbeným kultúrnym žánrom, ktoré prinieslo EHMK je umenie vo verejnom priestore. Ďalším pozitívom je, že kultúrne podujatia navštevuje pravidelne viac Košičanov. Dostupnosť kultúry sa zvýšila aj mimo mestského centra a na sídliskách, čím sa podarilo decentralizovať kultúru aj geograficky do okrajových častí mesta. Košičania boli spokojní aj s kvalitou podujatí. Prevažuje pozitívne hodnotenie. Takmer 90 % respondentov by odporučilo priateľom navštevovať akcie EHMK.

Výsledky prieskumu ukázali, že verejnosť si obľúbila umenie vo verejnom priestore, ktoré bolo ako žáner pre Košičanov novinkou.

Pokiaľ ide o ponuku, kvalitu a dostupnosť kultúry, je nepochybné, že sa zvýšila sa dostupnosť kultúrnych aktivít mimo centra mesta, resp. na sídliskách. Košičania boli spokojní s ponukou a kvalitou podujatí.

Z výsledkov prieskumu je nutné spomenúť nasledovné:

  • Ekonomické aktivity EHMK dokázali zvýšiť regionálny HDP o 70 mil. € – cca 1 % HDP kraja.
  • 62 % obyvateľov by bolo ochotných ročne prispievať v priemere 7,97 € na udržanie odkazu EHMK.
  • Celková odhadnutá hodnota projektu pre obyvateľov mesta je približne 2,3 mil. € v ročných platbách.
  • Košice zažili rýchlu generačnú erupciu, ktorá zmenila atmosféru mesta a pozitívne zasiahla do jeho interného aj externého imidžu.
  • Napriek tlaku na kvalitu podujatí pre náročnejšieho diváka sa projekt nestal elitárskym ani splývajúcou „všehochuťou“ s cieľom uspokojiť každého – ideové nastavenie a ciele sa presadili.
  • Hlavné ciele projektu EHMK 2013 boli stanovené dosť rozdielne – dlhodobejšie oproti zjednodušenému ponímaniu projektu ako byť európskou metropolou kultúry na jeden rok. V tom sa prejavoval rozpor medzi komunikáciou projektu a očakávaniami obyvateľov.
  • Prostredníctvom rezidencií, návštev expertov na kreatívnu ekonomiku a rozvoj mesta, mobilít kultúrnych organizátorov sa získali skúsenosti a znalosti pre ďalšie pokračovanie a generovanie nových nápadov.

Mesto projektom získalo viac než len infraštruktúru, získalo skúsenosť s implementáciou najväčšieho kultúrneho projektu v dejinách Slovenska. Jeho komplexnosť a efekty sa budú prejavovať ešte niekoľko rokov po ukončení a skúsenosť umožní jednoduchšie prijímanie výziev a zmien, ktoré so sebou takýto počin prináša.