V poslednom čase sa Slovensko teší čoraz viac obľúbenej mestskej turistike za kultúrou a históriou. Návštevníkov láka poznávanie starobylej architektúry, gastroturistika, návšteva folklórnych podujatí, spoznávanie miestnych obyvateľov, oddych, zabáva a relax. Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvyky. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj jedinečný charakter a vlastný folklór, či už ide o tradičný odev (kroj), hudbu, piesne, alebo architektúru, zvyky a tradície. Folklórne zvyky jednotlivých regiónov sa prezentujú na folklórnych festivaloch na viacerých miestach Slovenska. Folklórny festival Východná je najstarším a najväčším slovenským festivalom s medzinárodnou účasťou. Na tomto festivale vystupuje ročne priemerne 1400 účinkujúcich z rôznych krajín.
Najvýznamnejšiu časť kultúrneho dedičstva predstavuje pamiatkový fond. Ten pozostáva z národných kultúrnych pamiatok, ktorými sú najmä hrady a zámky, ale aj kaštiele, sakrálne stavby, meštianske domy či technické pamiatky. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom hradov a zámkov v Európe. Nachádza sa tu 425 kaštieľov a 180 hradov a zámkov spolu s hradnými ruinami. Medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie hrady patrí Spišský hrad, ktorý pravidelne navštevuje vyše 200 tisíc návštevníkov.
Folklór
Ak hovoríme na Slovensku o kultúre, jednoznačne hovoríme o miestnom folklóre. Slovensko a Slováci ako takí, sú nesmierne hrdí na svoj bohatý folklór a zvyky. Medzi folklór zaraďujeme jedinečné kroje, piesne, architektúru, ale aj tradičné jedlá ako bryndzové halušky, alebo tradičné ľudové tance, až po tradície počas jednotlivých sviatkov. Folklórne zvyky jednotlivých regiónov sa od seba v určitých detailoch líšia, no vo svojej podstate sa všetky spájajú s dobami minulými a s uctievaním tradícii.
Národné kultúrne pamiatky
Medzi pamiatkami na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO má Slovenská republika aktuálne zapísaných sedem lokalít – päť kultúrnych a dve prírodné. Medzi kultúrne lokality patria:
Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia od roku 1993.
Levoča od roku 1993.
Spišský hrad a pamiatky okolia od roku 1993.
Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec od roku 1993.
Historické jadro mesta Bardejov od roku 2000.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka od roku 2008.
V Zozname svetového kultúrneho dedičstva má Slovensko zapísané taktiež dve prírodné lokality. Patria sem jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu. Túto lokalitu zdieľa Slovensko spoločne s Maďarskom a zapísaná je od roku 1995. Druhou lokalitou sú Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka, zapísané v Zozname od roku 2007.
Slovenská republika tiež zaujala svoje miesto na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva a to s tromi elementmi:
- Fujara
Ide o hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako „kráľovná medzi ľudovými nástrojmi“. Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov. Fujara má pomerne špecifický zvuk, čo dopĺňa jej unikátnosť, ktorou sa môžu Slováci chváliť aj v zahraničí.
- Terchovská muzika
Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3 až 4-členné sláčikové obsadenie ako aj viachlasný spev všetkých muzikantov.
- Gajdošská kultúra
Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú.
Za kultúrou je možné vycestovať do ktoréhokoľvek z miest na Slovensku. V každom z nich je možné nájsť pravidelné umelecké výstavy, hudobné vystúpenia či koncerty alebo kultúrne pamiatky z dôb minulých. Košice, metropola východného Slovenska, boli spolu s juhofrancúzskym mestom Marseille v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry, ale bohatý kultúrny život pretrváva aj po jeho skončení.
Cestovný ruch na Slovensku
Slovensko je známe ja pre svoje liečivé kúpele, ktorých na Slovensku nájdete až 30. V roku 2015 navštívilo Slovenské kúpele 63 271 zahraničných návštevníkov. Najviac z nich bolo z Českej republiky (27 594), nasledovali návštevníci z Nemecka (7 695) a Izraela (5 870). Najznámejšími kúpeľmi na Slovensku sú kúpele v Piešťanoch, ktoré každý rok navštevuje takmer 100 000 návštevníkov, pričom takmer polovica z nich sú domáci návštevníci.
Cestovný ruch je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Príjmy cestovného ruchu prekročili v roku 2015 hodnotu 2 mld. €. V oblasti cestovného ruchu podniká viac ako 20 tisíc podnikateľov a na Slovensku sa v súčasnosti nachádza približne 3 500 ubytovacích zariadení s viac ako 160 tisíc lôžkami realizujúcich viac ako 11 miliónov prenocovaní. Podľa štatistík z tretieho kvartálu roka 2016, bolo na Slovensku ubytovaných až 1 597 555 zahraničných návštevníkov, medzi ktorých patrili najmä návštevníci z Českej republiky (500 451), Poľska (157 097) a Nemecka (136 994). Pre porovnanie, stúpol počet zahraničných návštevníkov oproti roku 2015 o 254 152 ľudí.
Na Slovensku bolo vybudovaných niekoľko rekreačných stredísk, ktoré využívajú letnú i zimnú sezónu. Obľúbené sú rôzne lyžiarske strediská, ale aj vodné nádrže či termálne parky. Medzi najväčšie benefity Slovenska v rámci cestovného ruchu patria prírodné pamiatky, ako horské oblasti, lesy, plesá, jazerá, jaskyne, využívané predovšetkým na zimné športy, turistiku, horolezectvo, ale i kanoistiku.
Letný cestovný ruch
Aj napriek tomu, že sa na Slovensku nachádza niekoľko väčších vodných plôch, ako napríklad Zemplínska Šírava, alebo Liptovská Mara, je u nás viac rozvinutý skôr poznávací a turistický cestovný ruch. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasť stredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen. Tieto vytvorili už v roku 1993 Nadáciu Pohronie, ktorá v predmetnom jedinečnom regióne rozvíja i propaguje cestovný ruch a víta všetkých, ktorí sem prichádzajú za oddychom, rekreáciou a turistikou, bohatstvom tradícií, pestrosťou histórie i nenarušenými prírodnými lokalitami. Hlavným lákadlom sú počas letných mesiacov najmä hrady a zámky. Ďalším turistickým lákadlom je metropola východného Slovenska – Košice. Európske hlavné mesto kultúry 2013 a Európske mesto športu 2016, kde sa koná najstarší maratón v Európe. Košice sú aj miestom s najväčšou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku a s najväčším zlatým pokladom v Európe, ktorý je umiestnený v podzemných priestoroch Východoslovenského múzea.
Zimný cestovný ruch
Slovensko ako hornatá krajina má veľmi dobré prírodné podmienky na rozvoj zimných športov. Až 62 % územia tvoria hory. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je na väčšej časti územia viac ako 90 dní. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov zo širokého okolia, sú Vysoké Tatry. Tie možno považovať za najvýznamnejšiu turistickú destináciu. Medzi rokmi 2015 a 2016 bol zaznamenaný medziročný nárast cestovného ruchu až o 20,8 %. Najviac hostí pravidelne mieri z Česka, Poľska, Nemecka a Maďarska, ale pribúdajú aj hostia z Ukrajiny, Ruska a Číny.
Pridať komentár