Odborné články

Administratívne členenie

Slovenská republika ako unitárny štát sa vyznačuje jednotným a nedeliteľným územím, jednotným právnym poriadkom a jednotnou sústavou štátnych orgánov. Výkonná moc štátu, ako jedna z troch základných zložiek štátnej moci, popri zákonodarnej a súdnej moci, je štátom realizovaná prostredníctvom verejnej správy, ktorá je od r. 1990 organizovaná na dvoch základných úrovniach: štátna správa a samospráva. Tento model označujeme tiež ako duálny alebo oddelený model verejnej správy, ktorý dopĺňa tretia zložka – verejné korporácie.

 

Územné členenie Slovenskej republiky

Z hľadiska územného usporiadania je Slovenská republika rozdelená na  samosprávne územné celky, ktorými sú obce a vyššie územné celky, označované tiež ako samosprávne kraje. Územný obvod vyššieho územného celku je zhodný s územným obvodom kraja. V súčasnosti je Slovenská republika územne členená na 8 vyšších územných celkov, ktoré sa svojím názvom zhodujú s označením kraja, a to: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický.

 

Správne členenie Slovenskej republiky

Správnymi celkami Slovenskej republiky sú kraje, ktoré sa členia na okresy. V súčasnosti je v Slovenskej republike 8 krajov a 79 okresov. Mesto, podľa ktorého je kraj alebo okres pomenovaný, je sídlom orgánov štátu, ktoré pôsobia v územnom obvode kraja alebo okresu. Územný obvod kraja a územný obvod okresu sú územnými obvodmi na výkon pôsobnosti orgánov štátu, čo je smerodajným faktorom  najmä pri určení miestne príslušného orgánu v správnom konaní.

Správnymi celkami sú ďalej obce a vojenské obvody vo veciach, v ktorých sú poverené výkonom štátnej správy.

 

Organizácia verejnej správy v Slovenskej republike

Oblasť verejnej správy predstavuje dynamický systém, čo sa v ére fungovania Slovenskej republiky ako samostatného štátu prejavilo početnými reformami, v dôsledku ktorých niekoľkokrát došlo k jej reorganizácii. Jednotlivé etapy zmien boli vyvolané jednak zmenami v politickej sfére, ako aj snahou o zníženie nákladov na výkon verejnej správy, zníženie počtu zamestnancov či presun jednotlivých kompetencií štátu  na samosprávu.

Verejná správa sa na Slovensku člení na štátnu správu, samosprávu a verejnoprávne korporácie. Štátna správa sa rozdeľuje na ústrednú štátnu správu, ktorú tvoria ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, a miestnu štátnu správu, ktorá pozostáva z okresných úradov vykonávajúcich všeobecnú pôsobnosť a špecializovaných orgánov ako napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Krajský pamiatkový úrad. Samospráva sa člení na územnú samosprávu, ktorú tvoria vyššie územné celky a obce, a záujmovú  samosprávu, pod ktorú spadajú  rôzne združenia, spolky a zväzy.

  1. Štátna správa

Vláda Slovenskej republiky

Vrcholným orgánom výkonnej moci v štáte je Vláda Slovenskej republiky. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

Vláda v rámci svojich kompetencií riadi a kontroluje výkon štátnej správy.

Ministerstvá

V Slovenskej republike v súčasnosti pôsobí týchto 13 ministerstiev:

 

Ministerstvo je právnickou osobou a z hľadiska organizačnej štruktúry verejnej správy patrí medzi ústredné orgány štátnej správy. Sídlom jednotlivých ministerstiev je Bratislava. Činnosť ministerstiev riadi a kontroluje vláda. Smerom dovnútra ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorého v čase neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Ministerstvo sa vnútorne člení na sekcie na čele s generálnym riaditeľom, ktoré sa môžu ďalej členiť na úrady, odbory alebo iné na ich úroveň postavené organizačné zložky, na čele s riaditeľom.

Ústredné orgány štátnej správy

V Slovenskej republike v súčasnosti pôsobí týchto 11 ústredných orgánov štátnej správy:

Ústredné orgány štátnej správy sú právnickými osobami, ktorých činnosť riadi a kontroluje vláda.  Sídlom  ústredných orgánov štátnej správy je Bratislava, okrem Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,  ktorý sídli v Banskej BystriciZ hľadiska organizačnej štruktúry štátnej správy sú hierarchicky nadriadené vo vzťahu k miestnym orgánom štátnej správy.

Orgány s celoslovenskou pôsobnosťou

Tvoria akýsi medzistupeň medzi ústrednými a miestnymi orgánmi štátnej správy, ide o osobitnú zložku v organizačnej štruktúre štátnej správy. Každý orgán sa zriaďuje na základe osobitného zákona.  Sú to riadiace a kontrolné orgány s rozhodovacou právomocou, mnohé s možnosťou vydávať záväzné posudky prípadne ukladať sankcie. Patria sem napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Jedná sa o početnú skupinu orgánov pôsobiacich v rôznych oblastiach, napr. colníctvo, daňová správa, banská činnosť, vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo, dráhy, práca a sociálne veci, regulácia poštových služieb.

Orgány miestnej štátnej správy

Miestnymi orgánmi štátnej správy so všeobecnou pôsobnosťou sú okresné úrady. Výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi riadi, kontroluje a koordinuje príslušný Okresný úrad v sídle kraja, ktorý je nadriadeným orgánom tých okresných úradov, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode. Okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, v špecifických  prípadoch aj vyšší územný celok alebo obec, ktoré sa nachádzajú v jeho územnom obvode.

Miestne orgány štátnej správy vydávajú všeobecne záväzné právne predpisy označené ako vyhláška, ktorá sa vyhlasuje uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Vyhláška nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia, účinnosť nadobúda pätnásty deň po jej vyhlásení, ak v nej nie je uvedený neskorší deň. Odo dňa vyhlásenia musí byť každému prístupná na nazretie na orgáne ktorý ju vydal.

  1. Samospráva

Samosprávu na miestnej úrovni zastrešujú obce a na regionálnej úrovni vyššie územné celky  (samosprávne kraje). V súčasnosti je v Slovenskej republike 8 vyšších územných celkov. Samospráva spočíva v nezávislom samostatnom spravovaní verejných vecí priamo občanmi  na území obce alebo samosprávneho kraja na základe miestneho referenda, zhromaždenia občanov no najmä prostredníctvom svojich volených zástupcov v jednotlivých orgánoch samosprávy, ktorými sú v rámci obce starosta a obecné zastupiteľstvo, a v rámci samosprávneho kraja predseda samosprávneho kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

  1. Verejnoprávne korporácie

Sú to štátne inštitúcie poskytujúce verejné služby prípadne aj neštátne inštitúcie vykonávajúce činnosti na podporu plnenia štátnych a verejných úloh. Sú zriaďované zákonom alebo z časti financované zo štátneho rozpočtu, pričom podliehajú dozoru zo strany štátu. Takouto korporáciou je napr. Rozhlas a televízia Slovenska, Tlačová agentúra Slovenskej republiky.