Základným kódexom upravujúcim oblasť obchodného práva a podmienky podnikania v Slovenskej republike je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý sa systematicky delí na štyri časti. Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu obchodných spoločností, družstiev, obchodných záväzkových vzťahov vrátane jednotlivých typov zmlúv, ale aj úpravu obchodného registra, podnikania zahraničnej osoby či hospodárskej súťaže.
Všeobecné podmienky podnikania v Slovenskej republike
Podnikaním sa podľa Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Jedine činnosť spĺňajúca uvedené znaky môže byť kvalifikovaná ako podnikanie.
Obchodný zákonník vymedzuje štyri skupiny podnikateľov, a to:
- a) osoba zapísaná v obchodnom registri (najmä obchodné spoločnosti a družstvá),
- b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
- c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (napr. slobodné povolania ako: veterinári, daňoví poradcovia, advokáti, Taktiež sem patria banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi a i.),
- d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. (tieto osoby vykonávajú činnosť na základe zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní , zapisujú sa do osobitných registrov, ktoré vedie obec).
Na úpravu v Obchodnom zákonníku nadväzuje Živnostenský zákon, ktorý upravuje podmienky živnostenského podnikania. Podľa Živnostenského zákona sa živnosťou rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených Živnostenským zákonom. Zákon taktiež obsahuje negatívne vymedzenie, teda čo sa nepovažuje za živnosť.
Ministerstvo spravodlivosti SR pravidelne aktualizuje zoznam tzv. voľných živností, ide o zoznam činností, na ktorých vykonávanie nie je potrebné špecifické oprávnenie, postačí len splnenie všeobecných podmienok stanovených Živnostenským zákonom. Prevádzkovateľom živnosti môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony a bezúhonná, rovnako tak aj právnická osoba u ktorej tieto podmienky musí spĺňať fyzická osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom.
U podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby musí uvedené podmienky spĺňať vedúci tohto podniku alebo vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.
Na výkon iných činností je už potrebné špecifické oprávnenie, doklad o odbornej spôsobilosti, zápis do osobitnej evidencie či splnenie ďalších podmienok ustanovených či už Živnostenským zákonom (napr. viazané a remeselné živnosti) alebo osobitnými právnymi predpismi.
Medzi základné znaky každého podnikateľa patria najmä obchodné meno a sídlo. Tieto údaje popri ďalších (identifikačné číslo osoby, číslo zápisu v registri, právna forma) uvádza podnikateľ v úradnom styku, na všetkých dokumentoch ako aj na webovom sídle, pokiaľ ho má zriadené.
Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri, živnostenskom registri, alebo v inej evidencii.
Obchodné meno predstavuje názov podnikateľa, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Zákon neurčuje čo by malo tvoriť kmeň obchodného mena, je to ponechané na rozhodnutí podnikateľa, ale určuje základné kritéria, ktoré je pri tvorbe obchodného mena potrebné zohľadniť. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete jeho podnikania. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, môže tiež obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (napr. Jozef Novák, Jozef Novák – strešné krytiny). Obchodné meno obchodných spoločností, družstva a právnických osôb, ktoré sa zapisujú do obchodného registra obsahuje vždy názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. Obchodným meno právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená. V prípade právnických osôb obsahuje aj dodatok s označením právnej formy (napr. Opal v.o.s.)
Obchodný register a Živnostenský register
Obchodný a živnostenský register sú najviac využívanými evidenciami v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Právna úprava týchto registrov je obsiahnutá v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. a v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je aj zbierka listín. Zápis, zmenu a výmaz údajov z obchodného registra vykonávajú tzv. registrové súdy, ktorými sú okresné súdy v sídle krajského súdu, a to pre právnické osoby, ktoré majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Registrovými súdmi sú: Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Bratislava I., Okresný súd Košice I., Okresný súd Nitra, Okresný súd Prešov, Okresný súd Trenčín, Okresný súd Trnava, Okresný súd Žilina.
Živnostenský register obsahuje súbor údajov o podnikateľoch určených živnostenským zákonom. Zápis, zmenu a výmaz údajov vykonávajú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podnikanie zahraničnej osoby
Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Podľa Obchodného zákonníka sa zahraničnou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. O podnikaní zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky možno hovoriť v prípade, ak má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo jeho organizačnú zložku.
Zahraničné osoby sa obligatórne zapisujú do obchodného registra. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu jej podniku alebo organizačnej zložky do obchodného registra a zaniká dňom výmazu. Registračná povinnosť sa netýka fyzických osôb podnikajúcich na území Slovenskej republiky, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, pokiaľ majú bydlisko v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Zahraničná osoba sa môže za účelom podnikania podieľať na založení, stať sa spoločníkom alebo členom slovenskej právnickej osoby, prípadne ju sama založiť.
Zahraničná osoba, obdobne ako slovenskí podnikatelia, je povinná uvádzať svoje základné údaje (obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu a identifikačné číslo ak je pridelené, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu) na svojich obchodných dokumentoch a v úradnom styku. Taktiež uvádza označenie zahraničného obchodného registra či inej evidencie, do ktorej sa zapisuje, a údaj o zápise do tohto registra alebo evidencie, pokiaľ právo štátu, ktorým sa spravuje, takúto povinnosť ukladá.
Pridať komentár