Doprava je jednou z najdôležitejších častí terciárneho sektora. Vzhľadom na to, že Slovensko je svojou polohou dôležitou obchodnou križovatkou a tranzitnou krajinou, neustále vyvstávajú požiadavky na kvalitnú infraštruktúru, organizáciu všetkých druhov dopravy a čo najrýchlejšie a najdôslednejšie prepojenie všetkých regiónov Slovenska.
Na Slovensku sa nachádza 35 letísk, ktoré zabezpečujú medzinárodné i vnútroštátne lety. Medzinárodné lety poskytuje Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, Letisko Košice, Letisko Poprad – Tatry, Letisko Sliač, Letisko Piešťany a Letisko Žilina. Ďalším typom sú vojenské letiská (Malacky, Prešov) a neverejné letiská (napríklad Bidovce, Holíč, Ražňany) či letiská určené na letecké práce (napríklad Ožďany, Drienovec, Haniska, Zborov…).
Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), sa nachádza 9 km od centra Bratislavy, v mestskej časti Bratislava-Ružinov. Toto letisko je najväčším a najvyťaženejším na Slovensku. Ročne prepraví priemerne 1,5 milióna cestujúcich a vyznačuje sa najväčším počtom medzinárodných spojení. Ponúka 30 pravidelných letov do 15 krajín, 29 miest a rôznych dovolenkových destinácií (napríklad do Thajska, na Srí Lanku či Maledivy).
Z 30 pravidelných leteckých spojení 19 letov zabezpečuje letecká spoločnosť Ryanair (napríklad Atény, Brusel, Londýn, Madrid či Rím a v sezóne apríl až október napríklad Malaga, Korfu, Paríž, Trapani). Dva lety zabezpečuje spoločnosť České aerolínie (Praha, Košice), po jednom lete spoločnosti Pobeda (Moskva), flydubai (Dubaj) a Wizz Air (Skopje). Sezónne a charterové lety zabezpečuje letecká spoločnosť Smartwings.
Letisko Košice – Airport Košice, a.s., situované 6 km od Košíc v mestskej časti Košice-Barca, je druhým najväčším letiskom na Slovensku. Za rok 2016 prepravilo 436 696 cestujúcich. Z Košíc lieta 9 pravidelných letov a v prevádzke sú i sezónne a charterové lety. Cestujúci môžu využiť služby Českých aerolínií (lety do Bratislavy, Kyjeva, Prahy a Varšavy), Wizz Airu (Bristol, Londýn, Sheffield), Turkish airlines (Istanbul) či Austrian airlines (Viedeň). V rámci sezónnych letov prepravuje cestujúcich spoločnosť Smartwings do Burgasu, na Heraklion či Rodos.
Slovensko patrí medzi európske štáty s najrozvinutejšou vnútroštátnou autobusovou dopravou. V rámci vnútroštátnej dopravy fungujú diaľkové, prímestské a MHD linky. Jedným z najvýznamnejších poskytovateľov verejnej autobusovej dopravy je Slovak Lines (bývalá SAD Bratislava), ktorý zabezpečuje pravidelné prímestské, diaľkové i medzinárodné spojenia. Pravidelnú dopravu zabezpečuje na 42 prímestských linkách, 3 diaľkových vnútroštátnych linkách a 9 medzinárodných linkách. K ďalším dopravcom patria napríklad SAD Banská Bystrica, SAD Prešov, Eurobus (bývalá SAD Košice), či SAD Žilina. Linky mestskej hromadnej dopravy nájdeme v každom väčšom slovenskom meste.
Diaľkovú autobusovú dopravu zabezpečujú viaceré súkromné spoločnosti, napríklad Eurolines – medzinárodné združenie, ktoré spája viac ako 30 európskych autobusových dopravcov, slovenským členom tohto združenia je Slovak Lines, ktoré zabezpečuje spojenie do desiatok európskych miest (napríklad Amsterdam, Viedeň, Frankfurt, Londýn, Budapešť…). Ďalším poskytovateľom medzinárodnej dopravy je napríklad Student Agency, ktorý zabezpečuje dopravu do 14 európskych krajín – napríklad do Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Talianska alebo Maďarska.
Autobusové spojenia na Ukrajinu zabezpečujú súkromní dopravcovia. Z Košíc môžete vycestovať do Užhorodu (pravidelné spojenie Košice – Užhorod, Eurobus) a do Mukačeva (Košice – Mukačevo, FlixBus). Diaľkové linky Praha – Košice – Užhorod – Mukačevo a späť a Zlín – Krakov – Lvov – Košice zabezpečuje takisto súkromný dopravca (Leo Express). Priame autobusové spojenie z Bratislavy ani Košíc do Kyjeva nefunguje.
Železničná sieť na Slovensku s dĺžkou vyše 3 600 km a hustotou 74 km na km2 spája väčšinu slovenských miest. Štátnym vlakovým prepravcom je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorá zabezpečuje vnútroštátnu prepravu (InterCity vlaky, osobné vlaky, rýchliky) i medzinárodnú prepravu (SuperCity a EuroCity). Súkromnými prepravcami sú napríklad RegioJet a LeoExpress (vnútroštátna i medzinárodná doprava).
Na Slovensku funguje pravidelné vlakové spojenie Bratislava – Kyjev (každý pracovný deň) so zastávkami v Košiciach, Mukačeve i Ľvove. Z Košíc môžete vycestovať na Ukrajinu pravidelným, každodenným spojom na trase Praha – Kyjev.
Celková dĺžka pozemných komunikácií na Slovensku je vyše 40 000 km (cestné a miestne komunikácie). Súčasťou cestných komunikácií sú diaľnice (463 km v roku 2015), rýchlostné komunikácie (264 km v roku 2015) a cesty I., II. a III. triedy (3 302 km, 3 615 km a 10 360 km).
Diaľničnú sieť Slovenska tvoria štyri diaľnice. D1, najvýznamnejšia a najdlhšia diaľnica, ktorá sa má tiahnuť od Bratislavy po štátnu hranicu s Ukrajinou, D2, ktorá spája hraničný priechod Brodské (hranica s Českom) s hraničným priechodom Čunovo na hranici Slovenska a Maďarska, D3, čiastočne sprevádzkovaná, 60,8 km dlhá diaľnica, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný priechod Skalité do Poľska a diaľnica D4, ktorá vytvorí po dobudovaní vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves.
Mapa diaľničnej siete (2017)
Doprava a infraštruktúraZa používanie diaľnic a rýchlostných ciest sa hradia poplatky vo forme diaľničných známok. Od roku 2016 sa namiesto papierových diaľničných známok používajú elektronické známky, ktoré môžu byť desaťdňové, mesačné a ročné. Ceny v roku 2017 pre vozidlá do 3,5 tony sú 10 eur za desaťdňovú známku, 14 eur za mesačnú a 50 eur za ročnú známku.
Za používanie diaľnic a rýchlostných ciest sa hradia poplatky vo forme diaľničných známok. Od roku 2016 sa namiesto papierových diaľničných známok používajú elektronické známky, ktoré môžu byť desaťdňové, mesačné a ročné. Ceny v roku 2017 pre vozidlá do 3,5 tony sú 10 eur za desaťdňovú známku, 14 eur za mesačnú a 50 eur za ročnú známku.
Na Slovensku platí povinnosť dodržiavať celoročné denné svietenie. Povinné sú detské autosedačky pri preprave detí s telesnou výškou do 150 cm a do veku 12 rokov. Súčasťou povinnej výbavy motorového vozidla kategórie M1 je výstražný trojuholník, autolekárnička, bezpečnostný odev (reflexná vesta) a karta prvej pomoci. Najvyššia povolená rýchlosť v obci je 50 km za hodinu, mimo obce 90 km/hod, na diaľniciach a rýchlostných cestách 130 km/hod.
Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na rieke Dunaj, ktorá je najvýznamnejšou riečnou dopravnou tepnou. Spája Bratislavu, Viedeň a Budapešť a vďaka kanálu Dunaj-Rýn-Mohan prepája Severné more s Čiernym morom. Turisti vyhľadávajú vyhliadkové plavby po Bratislave či k hradu Devín. Na vodnú dopravu sa využívajú aj rieky Váh a Bodrog, ostatné vodné plochy slúžia na rekreačnú a technologickú plavbu.
Slovensko patrí v rámci potrubnej dopravy medzi vyspelé krajiny – má dobre rozvinuté inžinierske siete, plynofikáciu dokončenú na vyše 80% a cez jeho územie vedú dva ropovody: Družba a Adria.
Ropovod Družba je najdlhším ropovodom na svete s celkovou dĺžkou vyše 50 000 kilometrov. Začína v ruskej Samare a vedie cez Bielorusko, Nemecko, Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko, Slovensko a Česko. Na územie Slovenska vstupuje na hranici s Ukrajinou a cez 5 prečerpávacích staníc (Budkovce, Moldava nad Bodvou, Rimavská Sobota, Šahy-Tupá, Bučany) pokračuje do Českej republiky. Po rozpade ZSSR vznikla v Rusku spoločnosť Transnefť, ktorá ropovod Družba dodnes prevádzkuje. Prepravná kapacita Družby na území SR predstavuje zhruba 20 miliónov ton ropy ročne.
Druhým ropovodom je pôvodná vetva ropovodu Družba – ropovod Adria, ktorý bol vybudovaný v roku 1962. Začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj, pokračuje cez Maďarsko (Százhalombatte) a do slovenskej prečerpávacej stanice v meste Šahy. V roku 2011 podstúpil rozsiahlu rekonštrukciu z dôvodu zvýšenia jeho prepravnej kapacity, ktorá v súčasnosti dosahuje vyše 6 miliónov metrických ton ropy ročne. Ropovod Adria slúži ako doplnkový zdroj ropy a hlavná záložná trasa v prípade výpadku alebo obmedzenia dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.
Ropovodný systém v SR vlastní a prevádzkuje spoločnosť Transpetrol. Najväčším odberateľom slovenského prepravcu je spoločnosť Slovnaft, ktorá v roku 2015 spracovala vo svojej bratislavskej rafinérii 5,93 milióna ton ropy.
Plynovod Bratstvo je súčasťou rozsiahleho plynovodu, ktorý bol vybudovaný v 60-tych rokoch minulého storočia na zásobovanie priemyselných podnikov v Bratislave a ďalších miest západného Slovenska lacnou energiou a je zároveň prvým tranzitným plynovodom cez územie Slovenska do Rakúska. V súčasnosti patrí pod plynárenskú distribučnú sieť SPP – distribúcia, a.s. V roku 2014 prepravil Eustream (dcérska spoločnosť SPP) viac ako 46 miliárd metrov kubických zemného plynu.
Pridať komentár