Colný systém

Colníctvo v Slovenskej republike sa od vstupu do Európskej únie musí prispôsobovať neustále sa meniacim ekonomickým a spoločenským podmienkam. Colná problematika v rámci EÚ, a teda aj v SR, prechádza významnými zmenami, keď sa od tradičného zamerania na fiskálnu oblasť postupne do popredia dostáva oblasť bezpečnosti a ochrany občanov.

Slovenské colné orgány sú preto v posledných rokoch ovplyvnené predovšetkým zvýšenými požiadavkami na spoľahlivý výkon úloh v oblasti colného dohľadu a postihom nedovolených konaní na colnom úseku. Pretrváva aj snaha o budovanie efektívnejšej organizačnej správy spotrebných daní. Colné úrady sa stali výlučným správcom všetkých spotrebných daní (spotrebnej dane z minerálneho oleja, spotrebnej dane z alkoholických nápojov, spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu) až dňom vstupu SR do EÚ, t. j. od 1. mája 2004, pričom do tohto dátumu boli len správcami dane z minerálneho oleja. Colné úrady sú takisto správcom dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, ktorým je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ.

Colná sekcia Finančnej správy SR vykonáva množstvo úloh, ktoré súvisia s tým, že Slovensko je súčasťou jednotného colného územia EÚ a takisto s faktom, že štátna hranica SR s Ukrajinou je vonkajšou hranicou EÚ s piatimi colnými priechodmi. V oblasti colníctva vykonávajú colné orgány najmä nasledovné funkcie:

• zabezpečenie ekonomických záujmov SR a záujmov EÚ,
• fiskálne pôsobenie v podobe napĺňania príjmovej časti a ochrany výdavkovej časti štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ,
• zamedzenie porušovania colných a daňových predpisov,
• správa dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru a správa spotrebných daní,
• ochrana zdravia občanov,
• boj proti nelegálnym aktivitám v medzinárodnom obchode.

Colná únia

Právna úprava colnej oblasti sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ podstatným spôsobom zmenila, keďže táto oblasť je v rozhodujúcej miere regulovaná právnymi predpismi úniového práva.

Je to dôsledkom toho, že EÚ je založená na colnej únii, ktorá zahŕňa:

1. zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi,
2. zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá,
3. zákaz ciel fiskálnej povahy,
4. prijatie spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím štátom.

Pre colnú úniu je charakteristický aj spoločný systém preclievania tovaru pri obchode s tretími štátmi (t. j. štátmi, ktoré nie sú členom EÚ) a zrušenie pravidelných kontrol na vnútorných hraniciach (t. j. hraniciach medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ).

Colná únia, ktorá existuje v rámci EÚ, zabezpečuje jednotnú obchodnú politiku, ochranu vnútorného trhu, občanov a územia, ochranu fiskálnych záujmov EÚ a členských štátov. Nástrojmi na zabezpečenie všetkých týchto cieľov sú:

1. colné formality, t. j. stanovené postupy a úkony colných orgánov a zainteresovaných osôb pri dovoze a vývoze,
2. sadzobné opatrenia – clá,
3. obchodno-politické opatrenia.

Colné právo

Základným právnym predpisom colného práva EÚ a právnych poriadkov členských štátov v oblasti colníctva, vrátane Slovenskej republiky, je  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Colný kódex“), ktorý v úplnom znení nadobudol účinnosť 1. mája 2016. Uvedené nariadenie nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, účinné od 1. januára 1994. Spolu s Colným kódexom nadobudli účinnosť aj ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie č. 2015/2446 a vykonávacieho nariadenia Komisie č. 2015/2447, ktoré upravujú podrobné pravidlá pre vykonávanie Colného kódexu v praxi. S uvedenými legislatívnymi aktami, ktoré tvoria jadro colného práva EÚ, bol zosúladený aj slovenský zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“).

Zoznam colných sadzieb na rok 2017 upravuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/1821, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

Nariadenie (ES) č. 638/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o štatistike spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi upravuje systém štatistického sledovania (INTRASTAT), ktorý umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o tovare, ktorý je predmetom obchodných operácií realizovaných medzi jednotlivými členskými štátmi.

Colný kódex Únie

Nový Colný kódex priniesol zmeny najmä v oblasti osobitných colných režimov. Samotný názov „osobitné colné režimy“ je novým pojmom a zahŕňa nasledovné colné režimy:

1. colné uskladňovanie,
2. slobodné pásma,
3. aktívny zušľachťovací styk,
4. pasívny zušľachťovací styk,
5. tranzit,
6. dočasné použitie,
7. konečné použitie.

Súvisiacou zmenou je skutočnosť, že uplatňovanie ktoréhokoľvek osobitného colného režimu je podmienené poskytnutím záruky za colný dlh a colný úrad nebude môcť po preverení subjektu, napriek zisteným skutočnostiam, že ide o spoľahlivý subjekt, upustiť od poskytnutia záruky.

V colnom režime colné uskladňovanie sa môže tovar, ktorý nie je tovarom EÚ, uskladňovať pod colným dohľadom v priestoroch alebo na iných miestach schválených pre tento colný režim colnými orgánmi. Colné sklady môžu byť k dispozícii na colné skladovanie tovaru pre kohokoľvek (verejný colný sklad) alebo na skladovanie tovaru držiteľom povolenia na colné uskladňovanie (súkromný colný sklad).

Členský štát môže určiť časti colného územia EÚ za slobodné pásma, pričom vymedzí jeho územie a určí miesta vstupu a výstupu. V slobodných pásmach môže byť umiestnený tovar EÚ ako aj tovar, ktorý nie je tovarom EÚ. Doba, počas ktorej môže byť tovar ponechaný v slobodnom pásme nie je obmedzená.

Významná zmena sa týka colného režimu aktívny zušľachťovací styk, ktorý už neponúka dve rôzne možnosti, t. j. systém vrátenia a podmienečný systém. Po 1. máji 2016 už systém vrátenia nie je možné uplatniť. Podmienečný systém bol zlúčený s colným režimom prepracovanie pod colným dohľadom, z čoho vyplýva, že colný režim aktívny zušľachťovací styk možno ukončiť spätným vývozom zušľachtených výrobkov, ale aj ich prepustením do voľného obehu.

Colný režim pasívny zušľachťovací styk umožňuje, aby bol tovar EÚ dočasne vyvezený z colného územia s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám. Tovar, ktorý bol na základe povolenia vydaného príslušným colným orgánom prepustený do colného režimu pasívny zušľachťovací styk môže spätne doviezť v lehote stanovenej colnými orgánmi v povolení osoba, ktorá ho vyviezla resp. so súhlasom držiteľa povolenia aj iná osoba. Na takýto tovar je možné uplatniť pri jeho spätnom dovoze čiastočné alebo úplné oslobodenie od dovozného cla.

Pri colnom režime tranzit základné postupy na úrade odoslania a určenia zostali nezmenené. Vypustil sa iba zoznam citlivého tovaru. Colné uzávery sú povinné a musia spĺňať bezpečnostné kritériá. Colný úrad odoslania môže pri všetkých druhoch tovaru stanoviť predpísanú trasu, ak to uvedený colný úrad alebo držiteľ colného režimu považuje za potrebné.

V colnom režime dočasné použitie môže byť tovar, ktorý nie je tovarom EÚ a má byť spätne vyvezený, predmetom osobitného použitia na colnom území EÚ. Môže ísť o tovar s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

V colnom režime konečné použitie možno tovar prepustiť do voľného obehu s oslobodením od cla alebo so zníženou sadzbou cla na základe jeho osobitného použitia. Držiteľ povolenia je povinný používať tovar na účely stanovené pre uplatnenie oslobodenia od cla alebo zníženej colnej sadzby alebo preniesť túto povinnosť na inú osobu za podmienok stanovených v povolení príslušným colným úradom.

Colný dohľad

Pojem colný dohľad je vymedzený v čl. 5 bode 27 Colného kódexu ako činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne i ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti. Tovar, ktorý nie je tovarom EÚ je pod colným dohľadom od jeho vstupu na colné územie až do zmeny jeho colného statusu.  Preto colný dohľad predstavuje zložitý právny režim, ktorému podlieha každý tovar dovážaný na územie Slovenskej republiky alebo prevážaný cezeň. Zároveň predstavuje kombináciu viacerých tradičných colných aktivít, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Colný dohľad ako súbor aktivít zabezpečovaných Finančnou správou SR upravuje colný zákon. Podľa tohto zákona tovar prepravovaný cez hranice colného územia EÚ ako aj cez hranice slobodného pásma spadá na území SR pod colný dohľad, pričom rozhodujúcim právnym okamihom začiatku režimu colného dohľadu je prekročenie vonkajšej hranice EÚ.

V zmysle colného zákona  sa colný dohľad vykonáva:

1. colnými formalitami,
2. colnou kontrolou vrátane kontroly po prepustení,
3. iným postupom colného orgánu podľa colných predpisov.