Festival židovskej kultúry Mazal tov v Košiciach má za sebou päť ročníkov. Od roku 2012 ho organizuje občianske združenie More. Článok nemá ambíciu a ani nemôže byť návodom na zorganizovanie festivalu, pretože mnohé z našich skúseností sú neprenosné. Voľba stratégie pri organizovaní kultúrnych podujatí do veľkej miery závisí od národných či lokálnych špecifík. Tie spočívajú napríklad v úrovni kultúrneho prostredia, v ktorom podujatie vzniká a existuje, v dostupnosti finančných zdrojov, ale aj od témy, zamerania a samotnej cieľovej skupiny, ktorú oslovuje. Text poukazuje na výzvy a problémy, ktorým sme v uplynulých piatich rokoch čelili, a to predovšetkým v oblasti financovania. Spôsob, akým sme sa s nimi vyrovnávali, by mohol byť pre čitateľa inšpiráciou.
O čom je festival Mazal tov a prečo ho robíme
Festival Mazal tov robíme, aby sme Košičanom pripomenuli, že židovstvo bolo významnou súčasťou života a kultúry mesta. V období pred druhou svetovou vojnou tvorila židovská menšina jednu pätinu obyvateľstva. Židia výrazne prispeli k hospodárskemu aj kultúrnemu rozvoju mesta, na to sa však v priebehu nasledujúcich piatich dekád takmer zabudlo.
Cieľom Festivalu Mazal tov je spopularizovať židovskú kultúru, odbúravať predsudky, antisemitizmus a xenofóbiu v prostredí, v ktorom žijeme. Veríme, že otvorenosť k iným kultúram vedie k tolerancii a lepšiemu spolunažívaniu medzi obyvateľmi, bez ohľadu na vzájomné odlišnosti vo farbe pleti, vierovyznaní či svetonázore. Festival preto robíme pre všetkých Košičanov.
Mazal tov sa od začiatku profiloval ako multižánrový festival s medzinárodným umeleckým obsadením. Počas piatich ročníkov sa uskutočnilo päťdesiat podujatí, ktoré navštívilo približne dvanásťtisíc návštevníkov. Festival jednak dokumentuje to, čím židovstvo v Košiciach bolo – tradičnú židovskú hudbu, literatúru, architektúru, zvyky, no prináša aj moderné produkcie a nové umelecké formy. Tie zväčša vznikajú za hranicami Slovenska, hlavne v Izraeli, USA, v európskom kontexte napríklad v susednom Poľsku, kde židovstvo v poslednom desaťročí zažíva renesanciu.
Od štedrej dotácie k viaczdrojovému financovaniu
V roku 2008 vyhrali Košice titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 (ďalej EHMK). Pre existujúce aj novovznikajúce kultúrne podujatia sa vďaka tomu otvoril priestor pre získanie dotácií v špeciálnom grantovom programe vyhradenom na podporu aktivít EHMK.
Prvotnú myšlienku usporiadať v Košiciach festival židovskej kultúry nám vnukol riaditeľ EHMK Ján Sudzina v roku 2011. V tom čase tu neexistovalo žiadne podujatie prezentujúce židovskú kultúru. Oslovil nás, aby sme vymysleli vhodný umelecký formát, lebo vedel, že táto téma je nám bytostne blízka a mali sme skúsenosti s produkciou iných umeleckých podujatí.
Na realizáciu prvých dvoch ročníkov sme získali dotácie z Ministerstva kultúry v programe EHMK (v roku 2012 to bolo 22 000 EUR, v roku 2013 predstavovala dotácia 32 000 EUR). Vďaka tomu sme mohli pripraviť mimoriadne atraktívny program a získať si pozornosť širokej verejnosti. Už na prelome rokov 2012 – 2013 sme si uvedomovali, že s týmto zdrojom príjmov nemôžeme počítať do budúcnosti. Hoci grantový program EHMK mal byť v roku 2014 zachovaný, dalo sa očakávať, že alokácia bude výrazne obmedzená alebo žiadna. Financovanie z Ministerstva kultúry ako jediného zdroja sa nám javilo, a aj sa napokon ukázalo, ako neudržateľné.
Z toho dôvodu sme začali včas vyhľadávať nové možnosti financovania. Už v roku 2014 sa nám podarilo festival zorganizovať bez dotácie z Ministerstva kultúry. Rozpočet festivalu v 2014 bol na úrovni 25 000 EUR a bol vyskladaný z viacerých zdrojov (International Visegrad Fund, Košice Turizmus, Mesto Košice, zahraničné kultúrne inštitúty, Izraelské veľvyslanectvo, firemný partner, príjmy zo vstupného). S podobnými rozpočtami sme pracovali aj v rokoch 2015 a 2016 a skladba zdrojov príjmov sa ešte viac diferencovala medzi viacerých donorov (pribudla mestská grantová schéma, Úrad vlády, Fond na podporu umenia). Z existujúcich grantových programov sme žiadali nižšie dotácie s vyššou mierou spolufinancovania a doposiaľ všetky nami podané žiadosti o dotáciu pre festival boli úspešné.
Téma festivalu nám ťažko umožňuje získať sponzoring od väčších firiem. Mnohé totiž vnímajú festival židovskej kultúry ako tematicky orientovaný na jednu náboženskú skupinu, a to aj napriek tomu, že náboženským témam sa vyhýbame. Viackrát sa nám potvrdilo, že najmä nadnárodné korporácie sa dôsledne vyhýbajú akémukoľvek náznaku diskriminácie, a to aj pozitívnej, preto festival radšej nepodporia.
Ďalšou možnosťou, ako dosiahnuť oslobodenie sa od závislosti od verejných zdrojov, by sa mohol javiť zisk z predaja vstupeniek, resp. samofinancovanie. Avšak umelecká produkcia festivalu má ďaleko od komerčného mainstreamu, zo vstupného sme schopní pokryť len malú časť nákladov potrebných na realizáciu festivalu (cca 10 – 15%). Zároveň sa snažíme udržať nízke vstupné, ktoré odráža lokalitu, v ktorej je festival organizovaný a tiež preto, aby bol festival dostupný aj znevýhodneným skupinám obyvateľstva – dôchodcom, nezamestnaným, rodičom na materskej dovolenke, študentom a pod.
Dotácia na vstupenku, resp. návštevníka, závisí od typu podujatia. Tematické degustácie židovských špecialít sú atraktívne, vieme ich pokryť zo vstupného. Opačným prípadom je napr. dvojdňový workshop vedený dvoma lektormi pre desiatich účastníkov, ktorý je stopercentne dotovaný. Pri rozhodovaní sa o cenách vstupeniek a miere dotácie vždy zvažujeme aj pridanú hodnotu konkrétneho podujatia, ktorú prináša nielen festivalu, ale aj jeho návštevníkom a kultúrnej scéne mesta.
Crowdfundingové kampane, na ktoré po „vyschnutí“ zdrojov z EHMK vsadili viaceré kultúrne organizácie a festivaly v Košiciach sme nerobili, pretože verejnosť, ktorú náš produkt – festival zaujíma, ho podporuje samotným zakúpením vstupeniek. Návštevníkov sa skôr snažíme motivovať k včasnému zakúpeniu lístkov zvýhodnením cien v predpredaji.
Cesta nahor eskalátorom
Posun v dlhodobom plánovaní festivalu Mazal tov sme dosiahli aj vďaka účasti vo vzdelávacom programe Escalator. Ten od roku 2013 organizuje nezisková organizácia Creative Industry Košice. Escalator je intenzívny program na vzdelávanie a profesionalizáciu ľudí pôsobiacich v kreatívnom priemysle. Je určený pre umelcov, kultúrne centrá a organizácie. Do Escalatora sme sa prihlásili po prvom ročníku festivalu Mazal tov a boli sme jeho súčasťou dva roky (2013, 2014).
Na začiatku Escalatora sme absolvovali vstupný „audit“ týkajúci sa našej organizácie aj samotného festivalu. Na základe osobných hĺbkových rozhovorov so skúsenými mentormi Paulom Bogenom a Sandym Fitzgeraldom sme identifikovali silné aj slabé stránky a následne riešili naše kľúčové potreby. Pod ich vedením sme si ujasnili hodnoty, poslanie a víziu festivalu, veľa sme rozmýšľali o rozvoji publika, pracovali sme na organizačnej štruktúre, dlhodobej stratégii a trojročnom biznis pláne. V neposlednom rade nám Paul a Sandy pomohli získať potrebný nadhľad nad prostredím, v ktorom žijeme a pracujeme. Profesionálny aj osobný rast v Escalatore nám umožnil lepšie odolávať problémom a predísť vyhoreniu. Možnosť diskutovať o svojich projektoch s ľuďmi, ktorí sú skúsenejší, odporúčame každému.
Komplexnejší pohľad na dramaturgický profil festivalu, jeho programovanie a prácu s publikom podáva súvisiaci článok „Rozvoj publika na príklade festivalu Mazal tov“.
Pridať komentár