Fyzické osoby môžu na území Slovenskej republiky vykonávať podnikateľskú činnosť v zásade dvomi formami, buď ako živnostníci alebo v združení s inou fyzickou osobou. Najbežnejšou formou podnikania fyzických osôb je prevádzkovanie živnosti, ktoré upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Živnosťou sa podľa zákona rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Zákon súčasne obsahuje aj negatívne vymedzenie, inými slovami, určuje činnosti, ktoré nie sú živnosťou, ako napr. činnosť bánk, poisťovní, veterinárov, advokátov, daňových poradcov, autorizovaných geodetov a kartografov a i.
Podmienky prevádzkovania živnosti
Prevádzkovateľom živnosti môže byť pri splnení zákonom stanovených podmienok okrem fyzickej osoby aj právnická osoba, pokiaľ má v predmete podnikania uvedenú činnosť, ktorá je podľa zákona živnosťou. Prevádzkovateľom živnosti môže byť tiež zahraničná osoba, to znamená fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Zahraničné osoby sú oprávnené prevádzkovať živnosť na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské subjekty, pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak.
Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti, ktoré zákon stanovuje pre fyzickú osobu sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. U slovenskej právnickej osoby musí uvedené podmienky spĺňať jej štatutárny orgán, u podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby zas vedúci tohto podniku alebo organizačnej zložky.
Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť, ktorú fyzická osoba (a u právnickej osoby jej zodpovedný zástupca) musí spĺňať podľa živnostenského zákona alebo osobitného predpisu.
Fyzická osoba môže začať s výkonom podnikateľskej činnosti až po tom čo obdrží oprávnenie prevádzkovať živnosť, tzv. živnostenské oprávnenie, ktoré sa preukazuje osvedčením o živnostenskom oprávnení a výpisom zo živnostenského registra. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.
Kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to najskôr ohlásiť živnostenskému úradu, ktorý mu v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok vydá živnostenské oprávnenie. Funkciu živnostenského úradu plní Okresný úrad – odbor živnostenského podnikania. Miestna príslušnosť úradu je určená podľa bydliska fyzickej osoby (u právnickej osoby podľa sídla). Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, v prípade viacerých organizačných zložiek má zahraničná osoba možnosť voľby príslušného úradu.
V prípade ak má podnikateľ v predmete podnikania uvedené viaceré činností, na prvom mieste v ohlásení uvedie ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný. K ohláseniu vždy priloží listiny preukazujúce skutočnosti v ňom uvedené, napr. vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti, ktorú uvádza ako adresu miesta podnikania, doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť. Zahraničná osoba pripojí k ohláseniu aj výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, ak ide o vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prípadne inú rovnocennú listinu vydanú orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom alebo v ktorej sa zdržiaval po dobu uvedenú zákonom. Súčasťou ohlásenia živnosti je aj úhrada správneho poplatku. Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je aktuálna výška poplatku za ohlásenie živnosti stanovená vo výške 5 eur za každú voľnú živnosť a 15 eur za každú remeselnú a viazanú živnosť. V prípade elektronického podania sa poplatok nevyrubuje.
Oprávnenie na prevádzkovanie živnosti vzniká fyzickej osobe dňom ohlásenia, týmto dňom nadobúda status podnikateľa.
Druhy živností
Živnostenský zákon rozlišuje 3 druhy živností:
- voľné, na prevádzkovanie ktorých nie je potrebné mať odbornú spôsobilosť.
- remeselné, u ktorých zákon stanovuje ako podmienku prevádzkovania živnosti odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore, ktorá sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom. Patria sem živnosti ako napr. murárstvo, stolárstvo, zámočníctvo a i.
- viazané, u ktorých je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, Patria sem živnosti ako napr. očná optika, prevádzkovanie autoškoly, cestovnej agentúry a pod.
Z hľadiska predmetu podnikania Živnostenský zákon rozlišuje nasledujúce druhy živností:
- obchodné, napr. pohostinská činnosť, maloobchod, veľkoobchod a i.
- výrobné, podnikateľ môže v rámci živnostenského oprávnenia zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu, vykonávať montáž, nastavenie a údržbu výrobkov a i.
- poskytujúce služby, pod ktorými treba rozumieť najmä poskytovanie opráv a údržby vecí, prepravu osôb a tovaru, a ďalšie činnosti.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pravidelne aktualizuje zoznam odporúčaných voľných živností. Zoznam remeselných a viazaných živností určuje priamo Živnostenský zákon v prílohe.
Tomu, kto bez živnostenského oprávnenia prevádzkuje činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnost úrad uloží pokutu až do výšky 1659 eur., v prípade remeselnej alebo viazanej živnosti až do výšky 3319 eur.
Živnostenský register
Živnostenský register obsahuje súbor údajov o podnikateľoch určených živnostenským zákonom. Zápis, zmenu a výmaz údajov vykonávajú okresné úrady – odbory živnostenského podnikania prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Živnostenský register obsahuje verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť tvoria najmä osobné údaje podnikateľa. Každý má právo vyžadovať od úradu výpis z verejnej časti registra alebo potvrdenie o to, že sa určitý údaj v registri nenachádza, po uhradení správneho poplatku vo výške 3 eur. Údaje vo verejnej časti registra sú voľne prístupné aj na webovom sídle.
- Združenie fyzických osôb
Právna úprava podnikania fyzických osôb v rámci združenia je obsiahnutá v § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje Zmluvu o združení. Zákon združeniam nepriznáva právnu subjektivitu, inými slovami združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti. Z toho dôvodu združenie ako také nemôže byť účastníkom právnych vzťahov, nemôže samostatne vystupovať pred úradmi a inými inštitúciami, teda nie je samostatným subjektom práva.
Združenie môžu založiť minimálne dve osoby, a to na základe Zmluvy o združení, u ktorej zákon síce nepredpisuje písomnú formu, z hľadiska právnej istoty je však písomná forma vhodnejšia. Základnou náležitosťou zmluvy je určenie názvu združenia a vymedzenie účelu na aký sa združenie zakladá. Účastníci združenia sú povinní vyvíjať činnosť smerujúcu k dosiahnutiu účelu združenia. ďalej možno v zmluve dojednať rozdelenie majetku združenia, určenie osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva združenia, dôvody vylúčenia účastníka združenia a ďalšie.
Zmluva tiež môže určiť povinnosť účastníkov združenia poskytnúť na dojednaný účel určitú peňažnú čiastku prípadne iné veci (materiál, výrobky a i.). Pokiaľ pri výkone spoločnej činnosti združenie nadobudne určitý majetok, tento sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, pričom ich podiely sú rovnaké.
Účastník môže zo združenia kedykoľvek vystúpiť, z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia tiež vylúčiť, pokiaľ zmluva neurčuje inak. Takýto účastník má nárok na vrátenie vecí , ktoré do združenia vniesol ako aj nárok na vyplatenie podielu na majetku združenia podľa stavu ku dňu vystúpenia alebo vylúčenia spoločníka.
Výhodou podnikania v združení je napríklad skutočnosť, že združenie nemá registračnú povinnosť v žiadnej evidencii, účastníkov združenia neobmedzuje zákaz konkurencie, nemajú vkladovú povinnosť (ibaže sa tak dohodnú v zmluve) alebo neobmedzený počet účastníkov združenia.
Pridať komentár