Západoslovenské mesto Trnava je, aj keď sa to napriek rozdielnosti v počte obyvateľov nemusí zdať, v podobnej situácii ako Košice. Dôvody sú však často opačné. Debatu o potrebe rozvoja kultúry, cestovného ruchu a kreatívneho priemyslu podnietili pred rokmi v Košiciach aj obavy z odchodu železiarní, najväčšieho zamestnávateľa v regióne, či všeobecná potreba vytvoriť dostatok nových pracovných príležitostí.
Trnava naproti tomu, ako centrum Trnavského samosprávneho kraja, ktorý je síce najmenší rozlohou aj počtom obyvateľov, ale sídli v ňom až pätina slovenského priemyslu, nemá voľné pracovné sily. Ďalší rozvoj regiónu a samotného mesta tak už nie je možný štandardným spôsobom. Veľkí investori tu už nemôžu prísť a už len rozširovanie výroby u tých súčasných vytvára potrebu tisícov až desaťtisícov nových pracovníkov z iných kútov Slovenska či zo zahraničia. V takejto atmosfére je tak veľmi náročné otvoriť na úrovni mesta debatu o rozvoji podnikania a zamestnanosti.
Predispozície
Mesto Trnava má však vynikajúce predpoklady pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Za hovorí nielen blízkosť k veľkým hospodárskym sídlam ako Bratislava, Viedeň či Brno, ale aj, oproti hlavnému mestu, niekedy až polovičné náklady na život. Je jednoducho veľmi ľahké žiť a pracovať v Trnave, a pritom mať klientov v Bratislave, a to aj pre začínajúcich freelancerov. Rýchlikom trvá cesta Trnava – Bratislava iba 25 minút, čo je menej ako trvá cesta z okrajových častí Bratislavy do jej centra.
Výrazným a dosiaľ prevažne nevyužitým zdrojom rastu je mladá pracovná sila, ktorá každý rok opúšťa brány trnavských univerzít. V meste je viac ako pätnásťtisíc študentov. Väčšina z nich však končí odbory, s ktorými sa priamo v Trnave nevedia uplatniť, a tak odchádzajú do Bratislavy, prípadne sa vracajú do svojich domovských regiónov. Trnava je totiž sídlom najmä strojárenského priemyslu. Pracovných miest pre absolventov humanitných a spoločenských vied je tak minimum.
Slovenská inovačná a energetická agentúra vypracovala niekoľko zaujímavých analýz, ktoré boli publikované v rámci dokumentu Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku z roku 2014. Z nich vyplýva, že zo všetkých slovenských firiem v kultúrnych a kreatívnych odvetviach sa ich v Trnavskom kraji nachádza 9% (v Košickom 8,8% a v Bratislavskom až 42, 5%), čo má na celkovom počte firiem v kraji podiel 3,3% (v Košickom 3,3% a v Bratislavskom 7,8%).
Kreatívny priemysel má teda už dnes v Trnave pevné miesto. Spomenúť môžeme niekoľko najvýznamnejších spoločností s celoslovenskou pôsobnosťou: dizajnérske štúdio Pergamen, reklamnú agentúru Provocation Bureau, knižné vydavateľstvo Spolok sv. Vojtecha, videotvorbu Cukru production, početné webdeveloperské firmy ako napr. For Best Clients či viacerých módnych a grafických dizajnérov.
Súčasnosť
Naša organizácia Publikum.sk sa začala téme kreatívneho priemyslu venovať v roku 2011. Prvotným zámerom bola jej popularizácia na verejnosti a vytvorenie priestoru, v ktorom by sa mohli umelci a kreatívci stretávať, spoznávať sa a nadväzovať spolupráce. Preto sme sa rozhodli organizovať podujatie PechaKucha Night Trnava a využiť tak známy a medzinárodne úspešný koncept. Toto podujatie organizujeme dodnes tri až štyrikrát v roku. Kratšiu dobu sme organizovali aj cyklus podujatí Kreatívny človek, počas ktorého vždy jeden hosť prezentoval svoju tvorbu a delil sa o skúsenosti. Touto aktivitou sme chceli širokú verejnosť upozorniť na to, že kreatívny priemysel tu už je a darí sa mu.
Zásadnejšie aktivity sme rozbehli až v roku 2014. Súviselo to s otvorením nášho vlastného dočasného kultúrneho priestoru Berliner v historickom centre mesta. Má síce len malú sálu pre maximálne päťdesiat ľudí, ale na vzdelávacie aktivity sa hodí veľmi dobre. Doteraz sme v jeho priestoroch zorganizovali viac ako sedemdesiat workshopov, prednášok a odborných diskusií.
V roku 2017 prebieha už tretí ročník vzdelávacieho programu Publikum PRO, ktorý má dve základné časti. Prvá je orientovaná viac na širokú verejnosť a je tvorená popularizačnými prednáškami, ktoré však navštevujú aj študenti príslušných odborov vysokých škôl (napr. kunsthistória, architektúra) a ľudia z praxe. Druhú časť tvoria workshopy doplnené o masterclassy a odborné diskusie. Táto línia sa orientuje priamo na kultúrnych manažérov, umelcov všetkého druhu a ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle. Program sa venuje rôznym špecifickým témam – máme napríklad samostatnú sériu workshopov AudioAcademy pre hudobníkov a hudobných producentov – ale aj všeobecnejším otázkam z práva, účtovníctva a podnikania. Kombinujeme teda tradičnú podporu podnikania s profesionálnym vzdelávaním v konkrétnych odboroch. V tomto roku sa plánujeme výraznejšie venovať divadlu, hudbe a vizuálnemu umeniu.
Jednotlivým aktérom kultúry a kreatívneho priemyslu sa snažíme pomáhať aj individuálnymi konzultáciami, hlavne v oblasti financovania a napríklad nezávislým divadelným súborom poskytujeme priestory a technickú pomoc.
Nové možnosti
Prvého septembra roku 2017 plánujeme otvoriť nové priestory. Pôjde o dvojsálové kultúrne a konferenčné centrum Malý Berlín a coworkingový priestor Update. Oba projekty predstavujú dôležité doplnenie infraštruktúry, ktorá doteraz v Trnave chýbala. Navyše zásadne rozšíria naše možnosti pre organizovanie kultúrnych podujatí, vzdelávacích aktivít a pribudnú aj novinky, ako odborné konferencie či biznis podujatia.
Malý Berlín je pre nás cesta ako sprofesionalizovať naše vlastné aktivity a zároveň ponúknuť celej lokálnej scéne adekvátne podmienky pre jej ďalší rozvoj a profesionalizáciu. Coworking by mal popri tom poskytnúť priestory pre minimálne štyridsať freelancerov a mladých podnikateľov. Zameraný bude práve na kreatívne odvetvia vrátane IT priemyslu. Prinesie vlastné vzdelávacie a odborné podujatia, inkubačný program a na jeho pôde chceme do dvoch rokov otvoriť aj biznis akcelerátor, ktorý bude pomerne úzko zameraný tak, aby sme vedeli pripraviť naozaj kvalitný program v európskych parametroch a pritiahli do Trnavy aj ľudí zo zahraničia.
Otvorenie nezávislého kultúrneho centra by malo vďaka širšej ponuke kultúrnych, umeleckých a voľnočasových aktivít prispieť k zvýšeniu kvality života v Trnave, na čo majú práve možnosti kultúrneho vyžitia svoj značný podiel. Navyše, kultúrne centrum aj coworking budú súčasťou väčšieho komplexu zrekonštruovaných meštianskych domov v historickom centre mesta, ktorý prinesie aj súkromne spravovaný verejný priestor. Okrem toho aj viacero kancelárskych priestorov, kde sa budú sústreďovať už zabehnuté kreatívne firmy. Vznikne tak silná koncentrácia tohto priemyslu na jednom mieste, od čoho si sľubujeme vznik ďalších zaujímavých spoluprác a širšie zapojenie miestnych profesionálov do neformálneho vzdelávania.
Problémy, ktoré ostávajú
Napriek pokroku posledných rokov a posunu, ktorý prinesie práve rok 2017, zostáva veľa čiastkových otázok nedoriešených. Už chronickým problémom je nedostatok ateliérov, dielní či skúšobní pre kapely. Najväčší problém je práve v oblasti ateliérov, kde dochádza dokonca k tomu, že mladí profesionáli v oblasti vizuálnych umení, či módneho dizajnu odchádzajú do Bratislavy, keďže si tu nedokážu vytvoriť adekvátne pracovné zázemie. Diskusie s mestom síce o tomto prebiehali, ale zatiaľ bezvýsledne.
Patovú situácii spôsobujú aj štátne kreatívne centrá, ktoré majú vďaka podpore eurofondov vyrásť v každom krajskom meste, a teda aj v Trnave. Projekt mešká už niekoľko rokov a stále panujú vážne pochybnosti o jeho užitočnosti. Aspoň čiastočne by však mohlo problémy s vhodnými priestormi vyriešiť, samozrejme, ak by sa mesto, kraj a ministerstvo kultúry pri jeho finálnom plánovaní riadili skutočnými potrebami. Výzvou bude aj súťaž o titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým sa opäť stane jedno slovenské mesto v roku 2021. Súťaž bude vyhlásená pravdepodobne o dva roky, a našou úlohou bude presvedčiť vedenie mesta, že aj Trnava má šancu.
Pridať komentár