Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 prebiehajú v našej spoločnosti významné zmeny, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bol aj proces transformácie ekonomiky s cieľom prejsť od centrálne plánovaného hospodárstva na trhovo riadenú ekonomiku. Vstupom do Európskej únie v roku 2004 sa prechod na hospodárstvo trhového typu ešte zintenzívnil. Zavádzané liberálne ekonomické reformy so sebou prinášali zmeny aj v daňovej politike štátu, ktoré znamenali okrem iného posilnenie inštitútu daní. Dane v trhovom hospodárstve predstavujú jeden z najdôležitejších nástrojov hospodárskej politiky štátu a sú najdôležitejším príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu.
Daňový systém SR
Daňový systém Slovenska zahŕňa daňovú sústavu, daňové orgány, ktoré zabezpečujú výkon správy daní a osobitný systém nástrojov a postupov, ktoré uvedené orgány uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom.
Pojem daň možno vymedziť ako peňažnú platbu nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.
Daňový systém SR získal súčasnú podobu reformou v roku 2004. Zásady tejto reformy boli nasledovné:
- presun daňového bremena z priamych daní na nepriame dane, t. j. presun od zdaňovania výroby k zdaňovaniu spotreby,
- zrušenie dane z dedičstva a dane z darovania,
- zavedenie nižších daňových sadzieb a eliminácia všetkých výnimiek, oslobodení a špeciálnych režimov,
- zrušenie progresívneho zdaňovania príjmov zavedením tzv. rovnej dane (tento princíp bol v posledných rokoch narušený, keďže sa pri fyzických osobách uplatňuje sadzba dane 19 % a 25 %, a pri právnických osobách sadzba dane 21 %),
- odstránenie deformujúcich prvkov daňovej politiky,
- odstránenie dvojitého zdanenia.
Daňová sústava SR
Daňová sústava predstavuje súhrn daní vyberaných na území určitého štátu a v určitom čase. Jej úlohou je zabezpečenie príjmov na krytie všetkých potrebných výdavkov štátu. Daňová sústava Slovenskej republiky je v platnosti od 1. januára 1993 a základom pre jej zostavenie boli zásady daňových sústav vyspelých trhových ekonomík. Najväčšie zmeny v daňovej legislatíve nastali v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004, keď sa harmonizovala oblasť nepriamych daní.
Slovenský daňový systém v roku 2017 tvorí celkovo 9 zákonov o daniach, ktoré definujú 18 existujúcich druhov daní.
Daňová sústava SR sa skladá z priamych daní, ktoré platia subjekty zo svojho príjmu alebo majetku a odvádzajú ich priamo štátu, a z nepriamych daní, ktoré platia subjekty v cene výrobkov alebo služieb a odvádzajú ich prostredníctvom inej osoby.
Súčasnú daňovú sústavu na Slovensku tvoria nasledujúce dane:
- priame dane
- príjmové (dôchodkové) dane
- daň z príjmov právnickej osoby,
- daň z príjmov fyzickej osoby
- majetkové dane
- daň z motorových vozidiel,
- miestne dane
- daň za jadrové zariadenie.
- daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
- daň za nevýherné hracie prístroje,
- daň za predajné automaty,
- daň za ubytovanie,
- daň za užívanie verejného priestranstva,
- daň za psa,
- daň z nehnuteľností: daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov,
- nepriame dane
- daň z pridanej hodnoty
- spotrebné dane
- daň z elektriny,
- daň z uhlia,
- daň zo zemného plynu,
- daň z tabakových výrobkov,
- daň z minerálneho oleja,
- daň z alkoholických nápojov.
- Priame dane
- Daň z príjmov
Daň z príjmov patrí do skupiny priamych daní, ktorými sa zdaňujú príjmy fyzických a právnických osôb. Jej právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Spolu s daňou z pridanej hodnoty patrí k najdôležitejším príjmom štátneho rozpočtu SR.
Na Slovensku táto daň v poslednom období prešla mnohými zmenami. Do zmeny zákona o dani z príjmov v roku 2012 prebiehalo zdaňovanie všetkých druhov príjmov fyzických i právnických osôb jednou lineárnou sadzbou dane vo výške 19 %. V súčasnosti je výška sadzby dane z príjmov fyzických osôb 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, čo v roku 2017 predstavuje sumu 35 022,31 eur a 25 % z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne. Pri dani z príjmov právnických osôb je sadzba stanovená na 21 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu. Pre fyzické i právnické osoby sa uplatňuje aj 35 % sadzba dane z osobitného základu dane zisteného z podielu na zisku plynúceho od daňovníkov z nezmluvných štátov.
- Majetkové dane
- Daň z motorových vozidiel
Daň z motorových vozidiel upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom predmetom dane je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie alebo na dosahovanie príjmov z podnikania a zároveň je evidované v Slovenskej republike.
- Miestne dane
Miestne dane sú upravené v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní.
- Nepriame dane
- Daň z pridanej hodnoty
Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) je univerzálnou nepriamou daňou a hlavným príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu SR. Zavedenie tejto dane do slovenskej daňovej sústavy bolo prejavom úsilia Slovenska o zapojenie sa do ekonomických a právnych štruktúr európskej integrácie. Nezanedbateľnú úlohu pri jej zavedení však plnili aj prednosti režimu zdaňovania touto daňou, keďže medzi hlavné výhody zdaňovania daňou z pridanej hodnoty patrí neutrálne pôsobenie dane, transparentnosť zdaňovania a preventívne pôsobenie voči daňovým únikom.
Právna úprava DPH je sústredená v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Tá je prispôsobená právu EÚ, ktoré upravuje uplatňovanie tejto dane v smernici Rady (EÚ) č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
V súlade so zákonom o DPH je predmetom tejto dane:
- dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
- poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
- nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie,
- dovoz tovaru do tuzemska.
V súčasnosti je základná sadzba DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Znížená sadzba vo výške 10 % zo základu dane sa uplatňuje na vybrané potraviny, tlačiarenské a farmaceutické výrobky.
- Spotrebné dane
Spotrebné dane patria medzi nepriame dane, ale nemajú univerzálny charakter. Vzťahujú sa len na určité druhy tovarov, pričom často ide o tie, ktorých spotreba negatívne ovplyvňuje zdravie obyvateľstva alebo škodlivo pôsobí na životné prostredie. Pri výbere okruhu tovarov sa prihliada na fiskálne záujmy štátu, ale aj ovplyvňovanie spotreby týchto tovarov spoločensky žiaducim smerom.
V súčasnosti tvoria právnu úpravu spotrebných daní na Slovensku nasledovné právne predpisy:
- zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Poplatkový systém SR
Poplatkový systém Slovenska zahŕňa sústavu poplatkov, právne a organizačne usporiadaný systém orgánov, ktoré zabezpečujú ukladanie, vyberanie a vymáhanie poplatkov, a systém nástrojov a postupov, ktoré uvedené orgány uplatňujú vo vzťahu k subjektom poplatkovej povinnosti.
Pojem poplatok možno vymedziť ako peňažnú platbu ukladanú zákonom, ktorá je vyberaná za činnosť štátnych a iných verejnoprávnych subjektov vykonávanú z podnetu poplatníka vo vopred ustanovených lehotách a vo vopred učenej výške.
Poplatková sústava SR
V súlade s čl. 59 ods. 1 Ústavy SR rozlišujeme poplatky na štátne a miestne. Rozhodujúcim kritériom tohto členenia je skutočnosť, či sú príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu územnej samosprávy. Okrem uvedených poplatkov sa uplatňujú aj ďalšie platby, ktoré sú označované ako poplatky, ale sú príjmom verejnoprávnych orgánov a inštitúcií. Jedná sa o poplatky, ktoré majú charakter sankčnej, ekologickej alebo poriadkovej povahy napr. koncesionárske poplatky alebo poplatok za znečisťovanie ovzdušia.
Súčasnú poplatkovú sústavu na Slovensku tvoria nasledujúce poplatky:
- štátne poplatky
- správne poplatky,
- súdne poplatky,
- udržiavacie poplatky.
- miestne poplatky
V súčasnosti existuje už len jeden miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
- poplatky verejnoprávnych orgánov a inštitúcií.
Pridať komentár