Anténa je sieť nezávislých kultúrnych centier Slovenska, ktorá združuje pätnásť kultúrnych centier z desiatich slovenských miest/dedín, ktoré vyvíjajú svoje aktivity na poli kultúry a kreatívneho priemyslu, väčšinou celoročne. Táto sieť vznikla v roku 2008 za účelom spoločnej komunikácie, zdieľania know-how a informácií, ale najmä spoločného vystupovania smerom k verejnosti a politickým predstaviteľom. Odvtedy členské kultúrne centrá siete prešli viacerými zmenami, pribudlo a vzniklo niekoľko nových zaujímavých priestorov pre kultúru a Anténa samotná uskutočnila dva vlastné projekty – mapu nezávislých kultúrnych centier a workshopy svetelného dizajnu pre technikov.
Nezávislé kultúrne centrá na Slovensku začali vznikať najmä po roku 2000. Ich charakter a aktivity v rôznych regiónoch a mestách nemajú ani zďaleka homogénny charakter. Každé kultúrne centrum sa profiluje iným smerom, spája ich však jeden dôležitý prvok – vznikli z iniciatívy profesionálov a nadšencov pre kultúru a umenie, ktorí vnímali vo svojich mestách deficit priestorov, ktoré by prezentovali súčasné umenie a v ktorých by občania mesta mohli príjemne tráviť čas.
V tomto bode je dôležité definovať pojem „nezávislé“ kultúrne centrum. Stále častejšie pri rôznych debatách vyvstáva otázka, čo tento pojem v skutočnosti znamená. Mnohí sa domnievajú, že nezávislé je len to centrum, ktoré si na svoju prevádzku zarobí z vlastných prostriedkov, prípadne sponzorských príspevkov. Podľa tejto teórie, nemôže byť centrum skutočne nezávislé, ak poberá granty a dotácie z medzinárodných, národných či mestských dotačných systémov.
Z praxe slovenských nezávislých kultúrnych centier rozumieme pod pojmom „nezávislé“ to centrum, ktoré nie je zriadené verejnoprávnou inštitúciou, napríklad mestom. Na prevádzku centra nie sú vyčlenené prostriedky z verejného rozpočtu a centrum má slobodu, čo sa týka dramaturgie, manažmentu prevádzky, plánovania, fungovania a dlhodobej stratégie. Financovanie väčšiny centier je viaczdrojové, pričom viac ako 50 % rozpočtu tvoria vlastné zdroje a sponzorské príspevky. Toto však nemusí byť pravidlom pre malé centrá, ktoré nemajú dennú prevádzku a vlastnú podnikateľskú činnosť (kaviareň/bar, predaj produktov).
Členovia siete Anténa sa od seba líšia primárne veľkosťou, zameraním a dramaturgiou. Pre lepší prehľad sme sa rozhodli centrá rozdeliť do niekoľkých skupín. V sieti sa nachádza šesť takzvaných veľkých kultúrnych centier: Stanica (Žilina), KC Dunaj (Bratislava), A4 (Bratislava), Záhrada (Banská Bystrica), Tabačka Kulturfabrik (Košice), Klub Lúč (Trenčín), ktoré majú zväčša multižánrovú dramaturgiu s každodenným programom – koncerty, divadlo, galériu, diskusie a komunitné aktivity. Tieto kultúrne centrá majú vlastnú podnikateľskú činnosť, prevádzkujú bar/kaviareň, s dennou prevádzkou. Samostatnú kategóriu tvoria divadlá: Divadlo z Pasáže (Banská Bystrica), Divadlo na Peróne (Košice). Nemajú vlastný priestor na prezentáciu svojich divadelných hier, s ktorými väčšinou cestujú po rôznych kultúrnych centrách a priestoroch na Slovensku a v zahraničí. Ďalšou kategóriou sú rezidenčné centrá: Nástupište 1-12 (Trnava), Banská ST A NICA (Banská Štiavnica), Divadlo Pôtoň (Bátovce), Periférne centrá (Dúbravica), ktoré sa zameriavajú primárne na rezidencie týkajúce sa výtvarného umenia. Majú vlastný priestor, ktorý však využívajú na tvorbu a prezentáciu umelcov, ktorí u nich po určitú dobu vytvárajú svoje umelecké diela. Členom siete je aj jedno špecifické sezónne centrum: Hidepark (Nitra), ktoré sa venuje primárne hudobnému programu a komunitným aktivitám v letnej sezóne. Do Antény bolo prijaté aj občianske združenie Publikum, tzv. rozvíjajúce sa centrum, ktoré pracuje na vybudovaní multižánrového centra Malý Berlín (Trnava). Sieť má aj spiaceho člena, Projekt Bunka (Nitra), ktoré sa venovalo architektúre a výtvarnému umeniu. Najťažšie sa spomedzi členov siete Anténa kategorizuje Divadlo Pôtoň (Bátovce), ktoré je jednak multižánrové, má vlastný priestor, nemá však každodenný program ani vlastnú podnikateľskú činnosť. Zároveň sa jeho zakladatelia sústreďujú na vlastnú divadelnú tvorbu. Veľkú časť ročného programu však tvoria rezidencie slovenských a zahraničných umelcov.
Veľkým špecifikom slovenských kultúrnych centier (ale nie je tomu inak ani v zahraničí), sú priestory, v ktorých fungujú – väčšinou opustené verejné priestranstvá ako železničné stanice, divadlá, podchody či poľnohospodárske budovy (brownfields). Súčasťou projektov je obnovenie a zrekonštruovanie budov, čo si z pozície centier vyžaduje značný objem investícií.
Členovia siete Anténa sa stretávajú dvakrát ročne, pričom stretnutie sa zvyčajne odohráva v jednom z kultúrnych centier a je doplnené o program pre verejnosť (zvyčajne diskusiu) na aktuálne témy z pohľadu praxe a fungovania kultúrnych centier. Na súkromnom stretnutí siete sa zvyčajne preberá agenda koordinátora, ktorá pozostáva jednak z nastavenia pravidelného chodu siete a administratívy, ale taktiež fundraisingu a vlastných projektov Antény (ako napríklad workshopy svetelného dizajnu pre technikov z centier). Okrem toho na stretnutiach členovia zdieľajú dôležité skúsenosti a navzájom si radia ak čelia nejakým výzvam a problémom. Tým, že sú v sieti rôzne centrá s rozličnou dobou fungovania a veľkosti, majú staršie centrá častokrát dôležité know-how, ktoré vedia v sieti zdieľať a dopomáhať tak ku rozvoju nezávislej kultúry aj v ostatných regiónoch. Koordinátor Antény tiež vystupuje smerom ku verejným inštitúciám a tlmočí záujmy kultúrnych centier smerom ku stakeholderom. Za príklad úspešného dialógu sa môže považovať komunikácia s Fondom na podporu umenia (FPU), ktorému Anténa pripomienkovala schému podpory a vďaka tomu FPU viaceré pripomienky, najmä k programu podporujúcemu kultúrne centrá, zohľadnil a aplikoval do praxe. Anténa tiež zastupuje centrá v zahraničí, je pridruženým členom siete Trans Europe Halles združujúcej kultúrne centrá z celej Európy. Na týchto stretnutiach prezentuje sieť a vyhľadáva priestor pre potenciálnu spoluprácu.
Fungovanie nezávislých kultúrnych centier na Slovensku, ktoré sa vo väčšine prípadov nestretáva so systematickou podporou miest a regiónov, kde pôsobia, bez akejkoľvek dotačnej schémy, je naozaj obdivuhodné. Väčšina centier by bez vysokej dávky entuziazmu a zápalu svojich zamestnancov nedokázala fungovať. To však spôsobuje prepracovanie personálu, ktorý sa venuje viacerým projektom súčasne a náročné pracovné tempo vedie mnoho ráz k preťaženiu až vyhoreniu zamestnancov.
Skupina veľkých kultúrnych centier má priemerne pätnásť zamestnancov, malé (rezidenčné) kultúrne centrá fungujú buď na dobrovoľnej báze, alebo s maximálne jedným zamestnancom. Vyše 80 % zamestnancov v slovenských kultúrnych centrách má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vyššie. Priemerný vek zamestnancov je tridsať rokov a priemerná hrubá mesačná mzda je 700€ brutto. Pre porovnanie, priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve v roku 2016 bola 883€. Väčšina zamestnancov funguje ako samostatne zárobkovo činná osoba/živnostník, pretože náklady spojené s personálom si centrá častokrát nemôžu dovoliť hradiť. Členovia Antény prinášajú ľuďom z celého Slovenska vyše 3000 kultúrnych akcií ročne, s veľkou účasťou zahraničných umelcov. Navštívi ich pritom celkom 170 000 návštevníkov ročne (465 návštevníkov/denne). Do tejto doby (január 2017) osem centier Antény investovalo do priestorov, v ktorých fungujú celkom 1 319 000 € z vlastných zdrojov (mimo grantov a dotácií). Zrekonštruovali tak vo všetkých prípadoch budovy, ktoré nemajú vo vlastníctve z jednoduchého dôvodu: aby ich verejnosť opäť mohla využívať a tieto miesta sa stali zaujímavými dominantami , v mestách, v ktorých pôsobia, a to nielen v kultúre, ale napríklad aj v oblasti cestovného ruchu. Čo sa týka podielu verejných zdrojov a dotácií na financiách kultúrnych centier, ktoré slúžia ako argument pre zhodnotenie ich udržateľnosti, u veľkých centier tvoria verejné zdroje okolo 40 % rozpočtu, u malých to môže byť až 90 %. Malé centrá tak na Slovensku stoja pred dôležitou výzvou nastavenia viaczdrojového financovania a sebestačnosti.
Nezávislé kultúrne centrá na Slovensku to nemajú jednoduché, ale vďaka odhodlaniu ľudí, ktorí ich vytvárajú, väčšina z nich funguje už niekoľko rokov a neustále sa rozvíja. Vývoj, lepšie služby a program si však vyžaduje neustále investície jednak do budov, ale taktiež do ľudských kapacít. Tieto investície nebudú možné bez účasti miest a regiónov na financovaní kultúrnych centier, ktoré sú dôležitou súčasťou mestského kultúrneho, turistického a komunitného života. Inak to nie je ani v zahraničí. Uznanie tejto dôležitej pozície a uznanie kvality ľudí, ktorí v nich pracujú je jednou z najdôležitejších priorít Antény do budúcich rokov.
Pridať komentár