Prípadová štúdia o impulzoch a zmenách, ktoré viedli k efektívnejšiemu chodu nezávislého kultúrneho centra
Tento článok je prípadovou štúdiou kultúrneho centra, ktoré vzniklo občianskou iniciatívou a už štrnásty rok pôsobí na slovenskej kultúrnej scéne. Za tú dobu stihlo narásť, dvakrát sa presťahovať, zorganizovať a hosťovať takmer 4 000 kultúrnych podujatí, vysielať slovenských umelcov do zahraničia, hosťovať festivaly a umelecké rezidencie. Za posledné dva roky ho navštívilo viac než 22 tisíc divákov, 800 umelcov, mnohí organizátori zahraničných festivalov či sám prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. A4-ka zažila potopu, dlhy, vlámanie, nepriazeň susedov, ale aj cez to všetko je dnes v pozore a na nohách a to možno viac ako kedykoľvek predtým.
A4 – priestor súčasnej kultúry je nezávislé, nekomerčné kultúrne centrum so sídlom v Bratislave, ktoré sa zameriava na prezentáciu, tvorbu a vzdelávanie v aktuálnych prejavoch divadla, tanca, hudby, filmu, súčasnej vizuálnej kultúry a umenia nových médií. Na scéne pôsobí od roku 2003 vďaka iniciatíve viacerých kultúrnych organizácií a občanov, ktorí pociťovali absenciu priestoru otvoreného ideám novej, experimentálnej, okrajovej, ale hlavne kvalitnej umeleckej tvorby.
Keď sa povie nezávislá kultúra alebo nezávislé kultúrne centrum, veľa ľudí nevie, čo si má pod týmto pojmom predstaviť. Je to niečo divné? Nejaký underground alebo čo? A veď žiadajú granty, žijú predsa z verejných zdrojov… Tak ako sú teda nezávislí? Pokiaľ sa jedná o činnosť A4 a jej spojenie s pojmom nezávislé kultúrne centrum, znamená to, že centrum vzniklo iniciatívou občanov tzv. z dola a nie je zriaďované štátom ani samosprávou. Nemá zaručený rozpočet a nie je žiadnym štatútom dané, že má existovať a že jeho existencia je pre túto spoločnosť dôležitá. Nie je však takýmto niečím ani obmedzované. Je flexibilnejšie, slobodné, pozerá sa na aktuálnu potrebu spoločnosti a nepodriaďuje sa ideológiám. A4-ka vznikla z potreby občanov vytvoriť v Bratislave centrum na voľnú prezentáciu a tvorbu súčasného umenia, ktoré v roku 2003 v hlavnom meste viac-menej absentovalo.
Momentálne je situácia iná a kultúrne centrá rastú ako huby po daždi. Za posledných 10 rokov je to trend pozorovateľný nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Nakoľko manažment a financovanie takýchto iniciatív je náročný, častým javom sú problémy, neefektivita, kríza či priam zánik.
A4 je na scéne už 13 rokov a prešla si rôznymi fázami vývoja. Rast, stabilizácia, stagnácia, kríza a toto niekoľkokrát dookola. Obdobie posledných dvoch rokov v A4 mám odžité na vlastnej koži a považujem za zaujímavé pozrieť sa naň práve cez model životného cyklu neziskovej organizácie.
Tento model hovorí, okrem iného, aj o tom, že je prirodzené, keď organizácia rastie, napreduje, zažíva krízy, pády a že to nemusí nutne znamenať jej koniec. Práve naopak, pokiaľ sa z toho vie poučiť.
A4 ako organizácia vznikla okolo malej skupiny ľudí s veľmi silnou myšlienkou a poslaním. Spočiatku to bola dobrovoľnícka iniciatíva, avšak narástla do rozmerov, kedy jej bolo potrebné vytvoriť štruktútu. Asociácia združení pre súčasnú kultúru, ktorá centrum zastrešuje vznikla spojením štyroch občianskych združení. Každé z týchto združení sa venovalo inému žánru. Z tohto spojenia vznikla aj skratka A4. Divadlo, tanec, hudba a nové médiá. Zub času obrúsil skladbu organizácie a v asociácii zostali len dva subjekty. A4 teda momentálne tvoria dve občianske združenia.
Keď som v roku 2014 prišla do A4, viedli ju jej zakladatelia Ľubo Burgr – skladateľ, hudobník, herec, režisér, riaditeľ autorského divadelného súboru SkRAT a Slávo Krekovič – hudobník, muzikológ, vysokoškolský pedagóg a projektový manažér. Po viac než desiatich rokov vedenia boli okrem prirodzených lídrov aj úspešnými kultúrnymi manažérmi a aktérmi na poli nezávislej kultúry. Vedenie centra však prináša mnohé úskalia spojené s tým, že po čase robíte všetko ostatné, len nie umeleckú činnosť. Účtovníctvo, projektový manažment, opravujete WC či zatekajúcu strechu. Myslím, že toto bolo cítiť aj u nás. Potreba zakladateľov A4 venovať sa opäť najmä umeleckej činnosti bola impulzom pre ďalší rozvoj organizácie.
V januári 2015, ktorý v tomto zmysle považujem za prelomový, bola u nás situácia nasledovná.
Štruktúrovanie a deľba práce boli pomerne jednoducho nastavené. Jednotlivé oblasti ako produkcia, marketing či manažment kaviarne zamestnávali zväčša jedného človeka, ktorý pracoval viac-menej samostatne. Na počet akcií, ktoré A4 ročne vyprodukuje to bolo extrémne málo ľudí. Každý z nich mal, okrem iného, aj iné funkcie a úlohy, často vôbec nesúvisiace s ich prvotným či profesionálnym zameraním. Chýbali náplne práce, čo často komplikovalo pracovný proces. Okrem interných organizačných problémov sme sa potýkali aj s problémami iného charakteru ako: nízka návštevnosť, odrastené pôvodné publikum a neschopnosť vytvoriť nové, nedostatočne komunikovaná zmena priestoru, narastajúca konkurencia, problémy finančného charakteru (cashflow), slabá propagácia a publicita činnosti, neefektívne fungujúca kaviareň, ktorá si priam pýtala stať sa adekvátnym nástrojom na vytváranie príjmu. Toto všetko a viac viselo vo vzduchu. Organizácia stagnovala. Prevádzka fungovala, avšak točila sa v istom bludnom kruhu. Napísať projekty, čakať na výsledky, potešiť sa z úspechov, sklamať sa z nevydarených žiadostí, tvorba programu, slabá návštevnosť… Každoročný kolotoč.
O problémoch a istom „auto-pilot“ móde sa vedelo. Vedenie si uvedomovalo, že stav nie je ideálny a organizácia potrebuje nakopnúť. Nebyť ich záujmu, nič by sa nepohlo. Pomohla nám aj možnosť prihlásiť sa do vzdelávacieho a konzultačného programu Escalator, ktorý je šitý na mieru pre kultúrne organizácie. Nastal bod, kedy sme sa všetci stretli a zorganizovali akýsi vnútorný „audit“. Ten poukázal na slabé stránky našej organizácie. Vytýčili sme si ciele a oblasti, ktoré sme potrebovali zlepšiť. Tento postup znie stručne a jasne, avšak samotný proces nebol až taký samozrejmý. Neudialo sa to zo dňa na deň a ani veci sa nezačali meniť sami od seba. Stálo nás to množstvo stretnutí, porád a úsilia držať sa nových cieľov.
Po niekoľkých mesiacoch prišiel od vedenia návrh na zmenu organizačnej štruktúry. Bola som oslovená s ponukou stať sa manažérkou centra a viesť chod organizácie. Takáto výzva sa neodmieta, najmä ak ste večne zvedavý človek. Slávo Krekovič a Ľubo Burgr si zobrali na starosť program a umelecké vedenie organizácie.
Štruktúru organizácie sme teda diverzifikovali, mne pripadla zodpovednosť za oblasti ako PR a marketing, produkciu, projekty, kaviareň a administratívu, umeleckému vedeniu podliehal program a jednotlivé dramaturgické sekcie. Tento spôsob fungovania otvoril množstvo otázok a poukázal na nefunkčnosť pôvodných procesov či rozdelenia kompetencií na jednotlivých pozíciách. A tak sme začali upratovať.
Tento proces trval asi rok a pol a pozostával z enormného množstva zmien. Začali sme budovaním vnútornej organizačnej kultúry počnúc reorganizáciou kancelárie cez tvorbu náplní práce, pracovných manuálov, nastavovania pravidiel, zefektívnenia zdĺhavých porád či tímbildingu. Zrealizovali sme krátky prieskum diváckej základne, zaviedli nové formy marketingu a so snahou vytvoriť širšie publikum (možno aj to odrastené) sme začali organizovať podujatia pre deti a vzdelávacie podujatia pre školy. Pre divákov, ktorí stále nevedeli, kde sídlime sme pomocou všetkých komunikačných kanálov upozornili našu novú adresu (Karpatská 2, budova YMCA). Pokračovali sme s dôrazom na kvalitný program a vďaka úspešnosti veľkého zahraničného projektu sa nám podarilo prilákať do A4 mená, ktoré by sme za normálnych okolností nevedeli zaplatiť. Čo sa týka reklamy a propagácie, vyjednali sme niekoľko výhodných spoluprác so súkromnými firmami a po prvý raz v histórii organizácie používame na reklamu aj zaujímavé outdoorové plochy. V decembri uzrel svetlo sveta náš nový vizuálny koncept, komunikácia je jasnejšia, zrozumiteľnejšia a verím, že aj mierne nadčasová. V kaviarni sme zaviedli nový pokladničný systém, nové pravidlá odmeňovania a lepšiu kontrolu efektivity nakladania s tovarom.
V priebehu posledných dvoch rokoch sa tých zmien udialo mnoho a zúčastnilo sa ich množstvo ľudí, z ktorých každý priniesol do tímu kus svojich nápadov a energie. Je február 2017 a mám pocit, že už sa nebrodíme v tom ťažkom vzduchu. Zmeny, ktoré sa nám podarilo za posledné dva roky urobiť boli veľmi osviežujúce, je ich cítiť na všetkých úrovniach a postupne prichádzajú pozitívne ohlasy aj z vonku. Je tu príjemne, ako keď si v sobotu doma upracete. Mám pocit, že A4-ka sa úspešne presunula z bodu stagnácie do bodu stabilizácie. Čo bude nasledovať je, pevne verím, ďalší rozvoj organizácie a rast vďaka krokom, akými sú strategické plánovanie, tvorba rezerv, príprava marketingovej stratégie a podobne. Toto všetko vnímam ako kroky, na ktoré sa teším, najmä z dôvodu, že v A4 je momentálne skvelý tím ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť a ktorí aj po trinástich rokoch stále veria jej pôvodnej myšlienke.
Pridať komentár