Rozvojové programy a medzinárodná spolupráca ako súčasť prežitia kultúrnej organizácie.
Východné pobrežie je občianske združenie, ktoré formálne vzniklo vo februári roku 2009, ale rôzne neformálne aktivity pod týmto názvom začalo vytvárať už v rokoch 2006 a 2007. Formalizácia právneho štatútu súvisela s jasnejšou koncentrovanou predstavou portfólia aktivít a s plánmi získavať na ich realizáciu zdroje z verejných financií, grantových a dotačných schém.
“Východné pobrežie hľadá, obnovuje, vytvára, udržuje, vylepšuje a dbá na mestský charakter miest a sídiel.” To bolo prvé a doteraz platné zhrnutie vízií mladých ľudí, ktorí sa po rokoch štúdií v iných mestách a krajinách vrátili do rodného mesta Košice s cieľom využiť nadobudnuté vedomosti a skúsenosti na zlepšenie kultúrneho a verejného života vlastného rodiska. Naše zázemie a vzdelanie bolo v oblastiach architektúry, filmu, dizajnu a filozofie a tomu zodpovedal aj program a zoznam aktivít, ktoré sme začali živelne realizovať.
Do roku 2013 sme pripravili takmer dvesto aktivít/podujatí/akcií, v ktorých s nami spolupracovalo takmer tisíc ľudí a výstupy mohlo vidieť/čítať/užívať viac ako devätnásť tisíc prijímateľov. Aktivity sa rôznili od prezentačných večerov Pecha Kucha Night, diskusného fóra o živote na panelových sídliskách Fórum 13 poschodí, cez organizovanie prednášok, workshopov, prieskumov, koncertov až po vydávanie kníh a platní, vytvárania mestských hier, intervencií vo verejných priestoroch alebo natáčania videí. Pre malú neštruktúrovanú organizáciu v permanentnom časovom a finančnom sklze to bol príjemný objem a obsah na chválenie sa, ale zároveň sme pociťovali vyprázdnenie a zaostávanie za stanovenými predstavami, pokles kvality našich výstupov a čoraz menšiu mieru angažovania sa základných členov Východného pobrežia. Navyše, nikdy sme nedisponovali vlastným priestorom, kde by sme mohli koncentrovať našu produkciu, prípadne pomôcť rozpočtu postavením vlastného baru či občerstvenia.
Preto sme sa na jar roku 2013 prihlásili do rozvojového programu Escalator, ktorý v Košiciach organizovala nezisková organizácia Košice 2013, ktorú dnes poznáme pod menom Creative Industry Košice.
Naše očakávania boli jednoduché: dozvedieť sa, čo robíme zle a systematickými krokmi to napraviť. Ešte pred vstupom do programu sme vedeli, že naša závislosť na grantových schémach a nevyrovnané zdroje financovania sú dlhodobo neudržateľné a ešte v roku 2012 sme radikálne znížili počet projektov závislých od dotácií a aj celkový podiel peňazí z verejných peňazí v ročnom rozpočte. Náš intuitívny prístup k témam a formám sa celkom rýchlo vyčerpal a napriek niekoľkým rokom aktívnej práce a solídnych výsledkov sme nedokázali prekročiť limity a podobu neustále začínajúcej a formujúcej sa organizácie.
Naším mentorom bol Sandy Fitzgerald, skúsený a rešpektovaný kultúrny operátor z Írska, známy zo svojho pôsobenia v štruktúrach medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych centier Trans Europe Halles (TEH).
Kľúčovými momentmi našej účasti v programe Escalator v roku 2013 bola analýza aktuálneho stavu organizácie a jej konfrontovanie s nastolenou víziou, študijný pobyt v Tallinne a vstup Východného pobrežia do siete Trans Europe Halles.
Analýza potvrdila naše predpoklady, že pracujeme na príliš veľa témach s výrazne slabou kapacitou ľudí. Druhú polovicu roka 2013 a programu Escalator sme venovali triedeniu a prehodnocovaniu aktivít, ktorým sme sa dovtedy venovali. Väčšiu časť výstupov, podujatí a akcií sme od tohto času prestali robiť. Vďaka tomu sa nám uvoľnili kapacity (finančné, časové, komunikačné) na komplexnejšie projekty, hľadanie relevantných partnerov v zahraničí a z takmer produkčnej organizácie sme sa postupne začali pretvárať na entitu sústredenú na mestský výskum.
Študijný pobyt v Tallinne a vstup do siete Trans Europe Halles na TEH Meetingu v Marseille sú dve rôzne podoby medzinárodného sieťovania. V Tallinne sme sa stretli s niekoľkými organizáciami venujúcimi sa veľmi podobným témam ako Východné pobrežie. Ich medzinárodné kontakty prísne sledovali príbuznosť v odvetviach alebo regióne a mali skôr bilaterálnu a multilaterálnu podobu projektového charakteru, ktorá sa menila podľa potrieb. Trans Europe Halles na druhej strane v pravidelných intervaloch rozširuje počet svojich členov, z ktorých drvivá väčšina disponuje vlastným priestorom s pravidelným programom pozostávajúcim primárne z kultúrnych predstavení. Členovia si medzi sebou intenzívne vymieňajú poznatky a skúsenosti a vstupujú do spoločných projektov. Z oboch modelov sme sa snažili vziať najlepšie detaily a skombinovať ich pre svoje potreby.
Do programu Escalator sme boli prizvaní aj v roku 2014. Oba roky sme využili na zintenzívnenie vedomostí a poznania o riadení organizácie, finančnom a strategickom plánovaní, snažili sme sa tieto možnosti rozšíriť medzi čo najviac členov Východného pobrežia. Prešli sme aj veľmi dôležitou otázkou, či sa uchádzať o vlastný priestor s denným programom, alebo nie. Za týmto účelom sme vycestovali na seminár Creative Strategies of Sustainability do berlínskeho centra uFa. S mentorom Sandy Fitzgeraldom sme však došli k spoločnému rozhodnutiu, že starostlivosť o nehnuteľnosť a produkciu programu by nás znova mohla odviesť od našej pôvodnej náplne – mestského výskumu. Preto sme plány na vlastnú budovu alebo fyzický priestor odložili na neurčito.
Praktické výsledky rozvojového programu Escalator sa začali ukazovať už v rokoch 2014 a 2015. Ročný rozpočet Východného pobrežia je od tohto obdobia tvorený príjmami z verejných zdrojov len z približne dvoch pätín. Vyšší podiel získavajú vlastné zdroje, ktoré získavame vytváraním produktov a ponúkaním služieb.
V roku 2015 sme sa zapojili do dvoch medzinárodných projektov.
Hlavnou úlohou prvého z nich, dvadsaťštyri mesačného programu Creative Spaces, bolo zmapovať podmienky neformálnych skupín mladých ľudí do dvadsaťpäť rokov, na základe ktorých môžu vytvárať vlastné miesta a priestory s tvorivým obsahom. Išlo o spoluprácu deviatich organizácií z celej Európy, Východné pobrežie nad rámec bežnej spolupráce prispelo aj kapacitami na dokumentovanie videí a dizajn konečných výstupov projektu.
Druhý projekt Viablity 2.0 je rozvojovým programom pre lídrov miestnych komunít a organizuje ho pražská Nadace Via. Osemnásťmesačný program spojil šestnásť predstaviteľov organizácií z krajín strednej a východnej Európy. Východné pobrežie vďaka tomuto programu našlo partnerov vo Varšave a Prahe, s ktorými sme v decembri 2016 začali pracovať na vývoji projektu Nemiesta o novom využívaní verejných priestorov v mestách.
Dnes, po transformácií organizácie, môžeme jasne vymenovať náš operačný priestor. Východné pobrežie sa venuje mapovaniu a rozvoju verejných priestorov, verejného života a aktívneho občianstva v meste Košice a jeho okolí. Na dosiahnutie týchto cieľov používa rôznorodé nástroje – prezentačné formy, publikačnú činnosť a intervencie. Od sformulovania prvej vízie prešlo osem rokov. Vízia je stále platná, ale jej efektívne napĺňanie je možné až teraz, po množstve pokusov a omylov a najmä absolvovaní dvoch rozvojových programov.
Rozvojové programy a predovšetkým medzinárodná spolupráca a sieťovanie sú pre organizáciu tvaru a veľkosti, akú má Východné pobrežie nevyhnutnou súčasťou prežitia a následného rozvíjania sa.
Pridať komentár