Situácia na slovenskom trhu práce sa v súčasnosti vyvíja v prospech uchádzačov o zamestnanie. Vysoký hospodársky rast, rozširovanie firiem a príchod zahraničných investorov výrazne zvyšuje dopyt po pracovných silách; ako v sektore priemyslu (nárast o cca 30 percent), tak aj v sektore služieb (zhruba 40 percent). V roku 2015 vzniklo na Slovensku podľa Štatistického úradu takmer 70 000 pracovných miest – z nich 22 000 v priemysle (z toho 15 000 vo výrobe) a vyše 20 000 nových miest vzniklo v službách.
Najväčší pracovný portál Profesia.sk uverejnil za prvých 6 mesiacov roka 2016 vyše 120 000 pracovných ponúk a Ústredie práce, sociálnych vecí rodiny SR (ďalej len „ÚPSVaR“) zverejnil inzeráty na viac než 43 000 pracovných pozícií. Nezamestnanosť, ktorá predstavovala v roku 2015 v priemere 11,5%, klesla pod 10% a súčasne sa pohybuje okolo 9,5%. Napriek tomu evidujú úrady práce na celom Slovensku vyše 270 000 nezamestnaných a firmy ohlasujú nedostatok pracovných síl (v roku 2015 najčastejšie na vodičské profesie, pozíciu operátora vysokozdvižných vozíkov, zvárača kovov či montážneho pracovníka). Dôvodom tejto paradoxnej situácie je najmä štrukturálna nezamestnanosť ako dôsledok nerovnomerného geografického rozloženia priemyselných parkov a potenciálnych zamestnávateľov, a zároveň nízkej pracovnej mobility obyvateľstva.
Dôsledkom nerovnomerného rozmiestnenia pracovných príležitostí je i regionálna nezamestnanosť, ktorá v roku 2015 dosahovala na východe Slovenska (v Prešovskom kraji 16,6%) takmer trojnásobné hodnoty oproti Bratislave (6%). Hlavnými dôvodmi tohto javu je kombinácia nízkej tvorby pracovných miest v strednej a východnej časti krajiny a spomínanej nedostatočnej mobility.
Prekážkou získavania ľudského kapitálu sú i neuspokojivé výsledky v oblasti vzdelávania a nevyhovujúci stav sociálno-ekonomického zázemia vybraných sociálnych skupín. Odhadovaná miera zamestnanosti Rómov predstavovala v roku 2014 zhruba 16 %, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla 73 % a dlhodobá nezamestnanosť 37 %. Nízku zamestnanosť Rómov spôsobuje najmä nízka vzdelanosť (väčšina Rómov má len základné vzdelanie), nízka miera zručností, ale aj celkový nezáujem o prácu.
Ďalším z dôvodov nedostatku žiadaných pracovných síl je vysoký záujem firiem o kvalifikovaných pracovníkov s odbornou praxou a vynikajúcou jazykovou úrovňou, pričom však takmer 25% uchádzačov na úradoch práce predstavujú uchádzači so základným vzdelaním.
Vysokoškolskí absolventi tvorili v roku 2015 5,8% z celkového počtu nezamestnaných. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR si spomedzi vysokoškolsky vzdelaných ľudí prácu na úrovni svojho vzdelania dokážu nájsť najmä absolventi veterinárneho lekárstva, medicíny, práva a informačných technológií (vyše 90%). Naopak, absolventi sociálnej práce, poľnohospodárskych a environmentálnych odborov a absolventi fyzikálnych a prírodovedeckých odvetví získavajú horšie uplatnenie (menej ako 60% ľudí pracuje na vysokokvalifikovanej pozícii).
Na základe hodnotenia záujmu zo strany zamestnávateľov sú podľa portálu Profesia.sk najžiadanejší absolventi informatiky, strojárstva a ekonómie. Naopak, zo strany zamestnávateľov je menší záujem o absolventov pedagogiky, teológie a športu. Najvyššie v rebríčku sa ocitli absolventi Ekonomickej univerzity a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach. Spomedzi fakúlt rebríček záujmu vedie Fakulta informatiky a informačných technológií STU v Bratislave , druhou v poradí je Fakulta elektrotechniky a informatiky na TUKE a treťou je obdobná fakulta na Slovenskej technickej univerzite.
V rámci pracovných príležitostí poskytuje výrazné možnosti uplatnenia spomínaný sektor služieb, konkrétne takzvané centrá zdieľaných služieb. Ide o miestne pobočky veľkých zahraničných firiem pôsobiacich v oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva (napríklad IBM, Dell či AT&T). Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, ďalšie sú v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, či Banskej Bystrici.
Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta vysokoškolsky vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí kvôli slabému uplatneniu na Slovensku často odchádzajú do zahraničia a spôsobujú „odliv mozgov“. Pokročilá jazyková znalosť budúcich kandidátov je teda veľmi dôležitá – aktívna znalosť anglického jazyka je nevyhnutnou podmienkou, pričom zo strany zamestnávateľov je preferovaná aj znalosť ďalších cudzích jazykov, napríklad nemeckého či poľského jazyka.
Podľa Fóra centier podnikových služieb zamestnáva 26 takýchto centier na Slovensku vyše 30 000 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, väčšinu zamestnancov tvoria muži (53 %) a 12 % tvoria cudzinci.
Ďalšími odvetviami, ktoré v súčasnej dobe vytvárajú veľké množstvá pracovných miest, sú napríklad ľudské zdroje, HR a recruitment (Bratislavský kraj), manažment kvality a strojárstva (Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj), administratíva a rôzne odborné technické pozície (Nitriansky kraj) a v Košickom a Prešovskom kraji vzrástol záujem o vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov o prácu v obore informatiky či manažmentu kvality.
Dôležitým faktorom trhu práce je aj odmena za vykonanú prácu, ktorá sa udáva ako mesačná mzda. V roku 2017 predstavuje minimálna mzda na Slovensku 435 €. Uvedená suma predstavuje hrubú minimálnu mzdu, čo znamená, že sa z nej odvádza daň a poistenie a po odpočítaní daní je výška čistej minimálnej mzdy okolo 374 €. Za každú odpracovanú hodinu v roku 2017 musí byť zamestnancovi vyplatená minimálna hodinová mzda vo výške 2,50 €. Priemerná hodinová mzda na Slovensku predstavovala v roku 2015 7,1 € a priemerná mesačná mzda 889 €.
Problémy a príležitosti pracovného trhu, ktoré boli popísané, vyhodnocuje zvlášť štát i zamestnávatelia. Tí sa v prípade nedostatku pracovných síl obracajú na pracovníkov zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, ale aj Chorvátska, Rumunska, Srbska či Ukrajiny. Podľa štatistík ÚPSVaR je najviac cudzincov pracujúcich v Slovenskej republike z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).
Prioritným cieľom vlády Slovenskej republiky v oblasti zamestnanosti je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100 000 pracovných miest, so zreteľom najmä na riešenie dlhodobej nezamestnanosti či nezamestnanosti mladých. Prostriedkami obnovy trhu prácu sú takzvané Aktívne opatrenia trhu práce, ktoré zahŕňajú projekty na podporu zamestnanosti či udržania si pracovného miesta. Úlohou týchto aktivít je predovšetkým uľahčiť a urýchliť prechod nezamestnaných občanov do pracovných pomerov. Okrem toho aktívne opatrenia trhu práce napomáhajú aj rozvoju podnikania podporou vytvárania nových pracovných miest a udržiavania existujúcich pracovných miest. Tieto aktivity sú realizované formou rôznych príspevkov a projektov na národnej i regionálnej úrovni.
K ďalším formám podpory zamestnanosti patria rôzne pracovné veľtrhy, osobitné regionálne nábory, podpora študentských projektov a stáží, ale aj kontinuálne formy spolupráce so školami vo forme duálneho vzdelávania.
Pridať komentár