Kino Úsmev stojí na Kasárenskom námestí 1, v bezprostrednom centre Košíc od roku 1922. Pôvodne slúžilo ako dôstojnícke kasíno a od roku 1929 v ňom fungovalo Kino Centrál. Po druhej svetovej vojne sa kino premenovalo na „Úsmev“ a budova sa rozšírila o priestranné foyer pre divákov. Kino Úsmev fungovalo nepretržite až do roku 2012, kedy ukončilo svoju prevádzku.
Kino Úsmev teda môžeme považovať za jedného z najstarších pamätníkov Košíc. Okrem piatich politických režimov a dvoch názvov, zažilo rôzne tváre metropoly východu – Mlynský náhon, ktorý pretekal centrom do roku 1968, historické domy vo svojom okolí, ktoré ho obklopovali v bezprostrednej blízkosti, búranie týchto domov, výstavbu budovy slovenských železníc, výstavbu prvého moderného obchodného centra – Prior, slávne premiéry, jedny vytrhnuté dvere nedočkavými divákmi, ktorí sa ponáhľali na Tarzana, kresťanské delegácie z celého regiónu na premiére filmu Utrpenie Krista či množstvo uplakaných divákov na najnavštevovanejšom filme v histórii kina – Titanicu.
Každý Košičan Kino Úsmev pozná. Takmer každý s ním má nejakú spomienku – či už na prvé premietanie detskej rozprávky, prvé rande, zašívanie pred školou, alebo trávenie lenivých víkendov. O to smutnejšia bola realita v roku 2012, kedy toto kino, ako posledné kamenné kino v Košiciach, ukončilo svoju prevádzku. Nové technológie, do ktorých väčšina majiteľov jednosálových kín nemohla investovať a pokles návštevnosti spôsobili, že z Košíc kamenné kiná celkom vymizli. Ľudia začali spájať chodenie do kina s nákupmi a historické priestory vymenili za pohodlie multiplexov. Kvalita prestala divákov zaujímať, tí náročnejší sa museli uspokojiť s občasnými premietaniami v kultúrnych centrách, alebo filmy pozerali v pohodlí domova.
V tomto období sa zatvoril aj jediný filmový klub v Košiciach – Biograf, ktorý sa nachádzal v malej, sotva päťdesiatmiestnej kinosále, vo Východoslovenskej galérii. Občianske združenie Cinefil, ktoré tento filmový klub prevádzkovalo a v minulosti prevádzkovalo veľmi úspešný filmový klub Cinefil na Dominikánskom námestí, sa ocitlo bez vhodného priestoru pre svoje aktivity. Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, žiaľ, s vybudovaním kina nepočítal. Mesto žilo od roku 2012 kultúrou ako nikdy vo svojej histórii, ale členovia OZ Cinefil zažívali najväčšiu krízu svojho fungovania, čo spôsobilo čiastočné zabrzdenie aktivít a obmenu časti tímu. Vedenia projektu vybudovania kamenného kina v Košiciach sa zhostil Lukáš Berberich, ktorý pôsobil ako hudobný dramaturg v Tabačke Kulturfabrik. Projekt „Centra audiovizuálnej kultúry“ v Kine Úsmev predložil v roku 2012 mestu Košice so žiadosťou o prenájom budovy.
Práve Kino Úsmev identifikoval ako najvhodnejší priestor pre obnovenie filmových aktivít v meste, pretože bolo vo veľmi zachovalom stave – dve kinosály (pričom hlavná kinosála s 343 miestami ostala plne zariadená), vstup, pokladňa, premietacia kabína s funkčnou 35mm premietacou technikou a rozsiahle podzemné priestory boli najvhodnejším priestorom na vytvorenie Centra audiovizuálnej kultúry. Tento nový priestor mal pozostávať z dvoch kinosál, kaviarne/baru, mediatéky, ateliérov pre umelcov a obchodíka.
Mesto Košice, pohltené titulom EHMK 2013, projektu obnovenia prevádzky obľúbeného Kina Úsmev nevenovalo veľkú pozornosť. Cinefilu sa podarilo dostať budovu kina do prenájmu na šesť mesiacov v roku 2013, povolených malo však len niekoľko dní prevádzky v mesiaci, pričom kľúče od budovy kina sa museli v každý deň premietania vracať na magistrát a zmluva o prenájme sa každý mesiac musela obnovovať. Tím Cinefilu sa rozrástol o nových členov, pričom všetci pracovali dobrovoľne. Nadšenci pre film a pre obnovenie prevádzky v kine boli vo väčšine prípadov študenti, ktorí sa v najbližších rokoch rozutekali do zahraničia. V januári 2014 mesto opätovnej žiadosti o prenájom Kina Úsmev nevyhovelo a nezmenilo názor ani po petícii, ktorá za prvý týždeň získala takmer 2500 podpisov.
V roku 2014 sa Cinefil opäť ocitol bez priestorov, ale svoje aktivity vyvíjal aj naďalej. Spolupráce s rôznymi festivalmi a organizáciami pokračovali a premenilo sa na „kočovné“ kino, ktoré využívalo rôzne priestory v meste. Cez Cinefil napríklad do Košíc zavítala aj japonská filmárka Kaoru Furuko, ktorá pracovala na krátkom animovanom filme inšpirovanom slovenskými ľudovými rozprávkami. Tím Cinefilu sa tiež zúčastnil vzdelávacieho programu Escalator, určeného pre košických kultúrnych operátorov. V tomto období organizovali napríklad aj debatu o osude Kina Úsmev a celkovo priestorov kamenných kín v meste, ktorá však neviedla k väčšiemu úspechu.
Audiovizuálny fond (AVF) vydal na začiatku roku 2015 neoficiálne stanovisko, že to bude posledný rok, kedy bude možné uchádzať sa o podporu na digitalizáciu kino techniky. Celoslovenská schéma podpory mala v tomto roku končiť a možnosť zdigitalizovať menšie, nekomerčné, jednosálové kiná by bez tejto podpory bola takmer nemožná. Pre Cinefil to bola posledná možnosť zabojovať o budovu Kina Úsmev, prípadne nájsť iné priestory v Košiciach na realizáciu projektu Centra audiovizuálnej kultúry. Pre získanie dotácie bolo totiž nutné predložiť AVF zmluvu o dlhodobom prenájme priestorov. Nasledovali omnoho intenzívnejšie stretnutia a rozhovory s predstaviteľmi mesta Košice, pracovanie na podnikateľskom zámere, študovanie zákonov, vypracovanie statického posudku, ktorý dokazoval, že budova je schopná prevádzky. Prvý úspech sa dostavil po odsúhlasení návrhu zaradiť projekt Centra audiovizuálnej kultúry v Kine Úsmev a dlhodobý prenájom občianskemu združeniu Cinefil do hlasovania poslancov na mestskom zastupiteľstve v júni 2015.
A konečne sa pre film v Košiciach a pre občianske združenie Cinefil dostavil úspech. Poslanci mestského zastupiteľstva v júni 2015 jednohlasne odsúhlasili prenájom budovy Kina Úsmev občianskemu združeniu Cinefil na dobu pätnásť rokov v rámci osobitého zreteľa za 1€/ročne, pričom Cinefil má záväzok do piatich rokov v budove kina vybudovať spomínané Centrum audiovizuálnej kultúry, kino zdigitalizovať a zrekonštruovať.
Od júna 2015 Cinefil rok pracoval na znovuotvorení kina a nastavení prevádzky. Na Kine Úsmev sa zrekonštruovala fasáda, ktorú navrhlo uznávané architektonické štúdio zerozero, parčík pred kinom, vyčistili sa všetky interiéry. Vo vstupe kina sa vytvorila kaviareň s retro atmosférou a celý interiér pokryl koberec. V kaviarni sa dal vyrobiť nový nábytok a kinosála sa dočkala digitalizácie. Nové plátno, zvuk a premietacia technika spravila zo starého kina konkurencieschopné kino, ktoré môže premietať všetky najnovšie tituly v distribúcii.
Do zabudnutého kúta v centre Košíc sa vrátil život a radosť z filmových zážitkov. Kino Úsmev premieta minimálne dvakrát denne filmy pre rôzne cieľové skupiny. Na svoje si príde aj mainstreamovejší divák, pretože heslom dramaturgov nového kina je hrať všetko nové, súčasné, čo spĺňa určité kritériá vkusu a kvality. Či ide o hollywoodske blockbustery alebo artovejšie tituly pre náročnejšieho diváka. V lete si návštevníci užívajú letnú terasu a street foodové stánky pred kinom. Tím Cinefilu (teraz už Kina Úsmev) zorganizoval tiež vôbec prvý street foodový festival v Košiciach.
Takto začína a pokračuje šťastný príbeh jedného opusteného kina v Košiciach. Ani zďaleka nie je bežné, že sa staré opustené kiná v Európe či vo svete dočkajú svojej obnovy a ožijú s energiou nadšencov, ktorým záleží na meste, v ktorom žijú a na kultúrnej infraštruktúre, ktorú mesto ponúka. Nechcú z rodného mesta odchádzať, ale naopak, tvoriť a vytvárať v ňom pracovné príležitosti pre seba a pre ostatných. Komunitné dianie, pojem desaťročia známy a bežný pre krajiny západnej Európy, konečne prichádza aj do krajín bývalého východného bloku a v šedých mestách vznikajú malé kultúrne útočiská.
A nezabudnime na to najdôležitejšie – filmy sa nakrúcajú, aby boli videné na veľkom plátne. A žiaden multiplex sa nevyrovná prítmiu starej kinosály s vŕzgajúcimi stoličkami.
Pridať komentár